SLOVANIA

Nedeľa. Ráno o 10tej otváram oči, uvedomujem si svet okolo a kladiem otázku: čo třeba dnes urobiť? Odpoveď: Nič. Čokoľvek urobíš, je bonus. Všetko si potichu rastie, kvitne, po nočnom daždi mocnie. Rastliny i zvery. Tak sa vyberám do sveta, samozrejme pol dňa makám, pobehujem tu s kosou, tu s hrabľami či vidlami, riadim, skrášľujem, zdokonaľujem. Kosím prasličku a kamilku, reku nasuším a popredám... z rodového statku bude hádam liekom s veľkým L. Teraz to tu vyzerá ako z permakultúrnej knižky (až na ten anglický trávnik pred domom:-)). Už teraz hej, keď som vytrhal takmer všetky bodliaky a každý večer vyvraždím kolo stovky slimákov. Mám ale pri tom silný pocit, že zabíjať kvôli jedlu nie je to pravé...

Včera som knižku od Megreho – Anasta-dočitoval a pri jednej vete sa mi záves odhrnul a čo som videl len napolovice, celé a hlboké teraz uzrel. A to hádam preto, lebo myseľ po meditácii je tak jemná a citu bdelá... „Prekrásná živá rozmanitost a étery tě zcela odpoutají od negativních informací antisvěta.“ Taká nenápadná veta... a razom som si spomenul na pocit, ktorý mávam s príchodom na Rodový statok... A na chvíle, keď sa tam cítim ako dieťatko v maternici. - A na chvíle prežité medzi chladničkou, káblami a tv... a pochopil som dušou čo znamená žiť v antisvete, obklopený antirozumom (rozumom, ktorý ničí to, čo nás živí a hýčka - zem.) I do plaču mi bolo, aj slza vyšla keď som si uvedomil, že i ľudia, ktorých mám rád sa boria, chcú, ale energia antirozumu im silu berie a tak sa púšťajú do programov, čo ich už tisíckrát do utrpenia priviedli.

Prešli časy, život sa posúval po koľajach mysle, všeličo sa udialo, čo sa v metrixe stáva, i sa darilo ale vše i nie podľa predstáv, i Monika sa po Vianociach deň pred novým rokom rozhodla zmeniť hru na manželov na hru o žiačke a učiteľovi, bo ego nevydržalo, bo srdce do hry celé nedala, a keď bolo treba hovoriť, ticho ostala, v sebe zavretá. Ale i tak dobre, veď hra je hra, a vše sa mení, hra i pravidlá, i hráči. A mne milšia by bola ako prv, bo guruovania si i bez nej vyše uší užijem, ale môžem z lásky i tak.

Dnes som od rána robil chodníkorobom chodníky priateľom za kopcom, ale traktoristi, čo ťahali z lesa drevo ma predbehli. Rozryli hádam polku sveta! A tak sme sa z kobylkou i psom vracali trošku ako po daromnej ceste, ale zas až taká daromná nebola, lebo sme všetci traja videli, čuchali i počuli kus nádhery tohto sveta, čo pani zima v lese stvorila. A veru bolo sa na čo dívať a čomu sa diviť! (= od slova Diva-Boh). Zbytok dňa som za svojim novým minipočítačom, čo ho notebook volajú, no note-book – zápisná kniha - vskutku úplne inak vyzerá. Včera som ho v Prahe cestou kúpil, idúc do autoobchodu gumičky do bŕzd na TICO kúpiť... - to mi v jednej meditácii také došlo, že čo ako sa krútim, tomu sa nevyhnem, ak len sám pre seba nechcem žiť...

Pár dní som sa odmlčal, tak spomeniem na to dôležité - len stručne. Prišla moja milá, Viki, a 48 hodín sa nepohla z postele - spala sladko, dlho, vypnúc všetko, čo nevie vypnúť v metrixe, cítil som, ako veľmi to potrebuje - hlboký a dlhý oddych, čo dočiahne až na dno duše... V chyžke som nameral rekordných 32st., ale pod 27 teplota neklesla ani náhodou. Ale nebolo to teplo len drevo, ale aj milovaním, niekedy divokým a ohnivým, niekedy ako vnáranie do hlbín oceánu, no i hladní sme boli po sebe, lebo sme sa mesiac nevideli... Ale miesto toho, aby sa živa spotrebovala a už „pokoj“ nastal, stále sa nová valila, jemnejšia a plnšia. Tak som to ja cítil. Ako ona, jej denník čítajte :-)

O původu Slovanů nebylo dosud napsáno tolik, jako o jiných evropských národech. Historici se spokojili s pouhým tabulkovým sestavením národů, přičemž Slované podle nich vznikli z těch, kteří se podle historických tradic na daném území nacházeli. V minulém století se vývoj jazyka jednoduše odvozoval od vývoje tělesného. Se vznikem oboru antropologie se situace stala ještě složitější, moderní vědecké práce začaly oddělovat původ jazyka od tělesného. Tím došlo k přehodnocení vzniku prvních evropských národů, včetně naivních pokusů o vysvětlení původu slovanského etnika. Slované jsou dodnes pouze okrajovým tématem velkých studií, které je popisují jako podružné jen povrchně.

Dnes o 2 roky končí mayský kalendár, a vari aj tanto svet... ten vlastne končí každou sekundou - Smajlík. Ráno sneh pod nohami vŕzga - to znamená minimálne -12, ale hádam aj o 2-3 stupne menej. Nálada skvelá, všetko čisté, biele, zverinec čakajúci na poživeň. Deň prebehol pri štopkaní ponožiek - mám dvoje, z hrubej vlny, už aspoň 10 rokov. Vždy, keď hrozí diera, zaplátam vlnou, čo som sám vyčistil a naspriadal. Teraz je už tá ponožka skôr zo záplat ako zo štrikovania, a ďalej som si zašíval všetky diery a dierky na rukaviciach, nohaviciach, trupoviciach - pardón – košeliach. Je to pre mňa taká tichá, nenápadná meditačná práca, ktorá sa stáva veľmi nápadnou ak ju človek zanedbá... Potom som ešte robil placky na stretnutie osadníkov – z 1 kg múky, takže som si urobil v chyžke tropické leto – 32 stupňov. A v lete, keď bolo vonku 30, vnútri 20 Smajlík.

Ako všetky doterajšie práce prof. Kučeru, aj táto sa vyznačuje brilantným štýlom a vybrúsenosťou myšlienok, sformovaných do úhľadných celkov. Uviedol všetky smery ktoré sa dotýkajú spracovania slovenských dejín, včítane ich zástancov. nemohol obísť F. V. Sasinka ako slovenského „Palackého“. Nik ako on sa húževnato nepustil do spracovania našich dejín v tých časoch rastúceho maďarského útlaku. Bol stúpencom názorov a tvrdení P.J.Šafárika. Ten aj keď sa mu nedostalo času dotiahnuť svoje Starožitnosti, napísal o tom veľa. Sasinka to neodradilo a pouvádzal dostatok argumentov namiesto neho. Žiaľ, Sasinek už tiež nestačil tieto časopisecké boje s maďarskými historikmi zoštylizovať do samostatného diela. Dokonca ani časopis Cyril a Metod, v ktorom publikoval, nie je ani v Bratislave, ani v Martine, donedávna nebol ani v Košiciach k dispozícii. (Július Mati)

Moje dni plynú v podstate podobne. Vstávam s rozvidnením, hodím kobylke sena, čo ma pekne preberie, potom si ešte ľahnem do teplých kožušín, zahrám sa so svetielkami - všetko je teraz omnoho ľahšie a príjemnejšie ako pred 10timi dňami, asi o pol desiatej obehnem s vedrom vody zvieratá, je totiž celodenný mráz a voda vo vedrách rýchlo zamŕza, tak im ju nemôžem nechávať, potom idem “hádzať drevo“ - nakladať na vlečku - pre centrum - a to aj s odvezením do tretej, potom domov, no piatej zakúriť a znovu zvieratá nakŕmiť a napojiť... denne im venujem 25 minút práce – teraz v zime, v lete omnoho menej - a za minulý rok som mal peňažný zisk 31 tisíc...

Jazyk textu na disku z Faistu je „praslovanský“. Tisíce let starému nápisu mohou porozumět jen „Slované“! Disk z Faistu je kotouč z pálené hlíny pocházející z mínojského paláce ve Faistu na Krétě. Je datován přibližně do střední nebo pozdní mínojské doby bronzové (2. tisíciletí př. n. l.). Má průměr kolem 15 cm a po obou stranách je pokryt do spirály otisknutými znaky. Jeho účel, význam a místo zhotovení, nebyl až dodnes známý. Je to jedinečný archeologický nález. Dnes je vystaven v archeologickém muzeu v Herakliónu na Krétě.

Stránky

Odoberať SLOVANIA