Dospelosť spočíva i v uvedomení si miery zodpovednosti za to, v akom svete žijeme. Ak budeme túžiť po Pravde, odzrkadlí sa to možno v podobe senzačného objavu, ktorý zmení pohľad na dávnu minulosť, alebo v podobe radikálneho pokroku vedy, ktorý nám umožní uzrieť tú istú dosiahnutú úroveň i v histórii. Áno, ak posudzujeme kultúry dávno minulé, či tzv. mýtické, pozeráme cez okuliare dnešného stavu vedy. A tak nejak samozrejme predpokladáme, že kedysi to bolo slabšie.


Žijeme v dobe mocného vzostupu túžby po Pravde, ktorá ako svoju odvrátenú tvár prináša i neskutočné množstvo hlúpostí. Vznikajú opozičné tábory a navzájom sa častujú nelichotivými nálepkami. A viete čo? Vyzerá to, že sa príliš nemýlia ani na jednej strane...
Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.
Vo viacerých článkoch venovaných téme Velestúrskeho nápisu, ale i v rozhovoroch s kremnickými znalcami som sa stretol s tvrdením, že Križko, Klemens a ďalší slovenskí národovci asi nemajú pravdu, pretože tam - na Velestúre boli, a nápis skúmali dvaja chýreční „odborníci“ až z Viedne, a tí sa vyslovili, že nápis je falošný. Táto téma si zaslúži rozbor, preverenie týchto informácií, preto som jej venoval, a zistil som zaujímavé skutočnosti. Predovšetkým treba uviesť viac informácií o odbornosti týchto znalcov.
Miroslav Švický začína uverejňovať články v tlači tesne po prevrate koncom roku 1989 o slovenskej kultúre a dejinách. Od roku 1995 píše reťazce článkov “Žijeme v období duchovného otroctva” (4 diely) a “Návrat Slovienov” (12 dielov) v časopise Zmena. V roku 1997 mu vychádza prvá kniha – upravené prepisy prednášok “NÁVRAT SLOVENOV – slovenské prírodné vedomie a viera”. Kniha vyvoláva vlny ohlasov a zakladá neformálne združenie známe ako Rodný kruh.
V r. 1953-56 študoval na Vojenskej škole Jana Žižku v Bratislave, 1956-59 vo Vojenskom učilišti v Lipníku nad Bečvou a vo Vyškove na Morave. Po absolvovaní školy bol príslušníkom výsadkového vojska v Prešove, Holešove a v Prostějove. V r. 1967-71 študoval v Prahe a v Bratislave filozofiu, estetiku, teóriu a dejiny kultúry a umenia.
Veľkonočná oblievačka je zvyk prastarý. Nie je prejavom nadradenosť mužov nad ženami, ako sa niektorí mylne domnievajú. Veď na Turíce (máje) pre zmenu gazdiné oblievali mládencov, čo roznášali máje. A to tiež nebol prejav nadradenosti. Podobne, ako aj oblievanie prvého oráča a pluhu. Voda je v pôvodnom duchovne znakom novej sily, očisty a znovuzrodenia, ktoré má nastať po úmornej zime. Živel vody prenáša svoje čarovné vlastnosti na devy a ženy.
Občas se můžete setkat s názorem, že podivné krátery na celém území západní Sibiře – ale nejen tam - jsou stopami po atomovém bombardování. Což vám samozřejmě bude znít naprosto ulítle, ale dnes už mnozí nepochybují o tom, že tu existovaly technologie, které lidstvo neovládá dodnes. Jakou zbraní byla například tajemná Archa úmluvy, o níž se můžeme dočíst v Bibli? Byla to zbraň sonická, jaderná, biologická, bylo to komunikační zařízení nebo snad vesmírná encyklopedie? I Tartárie má svá zbraňová tajemství. Například v artilerii.
Pokud byste byli lovcem, který u Pokrovského jezera číhá na divokou kachnu, neviděli byste tu nic, než pár terénních nerovností. Ale pokud byste se jako ta kachna vznesli vzhůru, uviděli byste tohle: