Veľkonočná oblievačka je zvyk prastarý. Nie je prejavom nadradenosť mužov nad ženami, ako sa niektorí mylne domnievajú. Veď na Turíce (máje) pre zmenu gazdiné oblievali mládencov, čo roznášali máje. A to tiež nebol prejav nadradenosti. Podobne, ako aj oblievanie prvého oráča a pluhu. Voda je v pôvodnom duchovne znakom novej sily, očisty a znovuzrodenia, ktoré má nastať po úmornej zime. Živel vody prenáša svoje čarovné vlastnosti na devy a ženy.
Tento obyčaj nemusí byť za každú cenu strhujúci a dievčinu, či blízku ženu netreba nutne zlievať vedrami vody. Pôsobivé môže byť pofŕkanie, pokropenie čistou vodou s prianím novej sily, čistej živy a podobne. Vodou z hrnčeka či väčšej nádoby si môžeme dovoliť oliať dievčinu, či ženu, ktorá nám bude za to vďačná, teda nie kohokoľvek. Inak ani použitie vody počas krstu dieťaťa či dospelého nespočíva v bujarom hádzaní pod vodopád. Dnes, v dobe prerodov spoločnosti i obradovosti si tento zvyk môže nájsť podobu zodpovedajúcu vedomiu dnešných ľudí. Treba si uvedomiť, že podstatná je úcta k ženskému rodu, k dievčine, či žene teda k bytostiam zrodu. Žena je bytosť zrodu, bytosť, ktorá prirodzene nosí nový život. A teda za prirodzenosťou užitia posvätného živlu vody netreba hľadať žiadny šovinizmus a sexizmus, i keď pohlavné vnímanie z vodou spojené byť môže. Samozrejme, dôležitý je úctivý prístup chlapcov a mužov.
„Šibačka“ je na východnom a strednom Slovensku nový alebo nedá sa vylúčiť, že staronový zvyk zavedený v 20. storočí. Na západnom Slovensku, Morave a ďalej tento zvyk je dávnejší. Pochádza vo všeobecnosti, podobne, ako oblievačka, z doby slobody rodného duchovna, teda z doby predkresťanskej. Pravdaže podobne, ako aj v prípade použitia vody, je dnes obyčaj v pomerne nevedomej podobe. Vŕbové prúty v spletenci mali pôsobiť omladzujúco alebo znovuzrodzujúco, preto sa zvyk označuje aj ako „pomlázka“. Vŕba je známa veľkou schopnosťou znovuzrodenia. Na jar stačí zapichnúť vŕbový prút do mokrej zeme a on zapustí korene a vyrastie z neho nová vŕba. Tiež vŕbové jahňady, hlavne z vŕby rakyty sú jednými z prvých kvetov, preto sú aj v krčahu či váze v domácnostiach. Dotyk vŕbových prútov mal preniesť na dievčatá a ženy svoju čarovnú moc. Vŕba je strom ženskej podstaty, preto sa k nej viazali rôzne ženské obradové úkony (Vŕba, vŕba daj mi muža červeného ako ruža…, vyspovedanie sa do „dutej vŕby“, ochranné čaro vŕby a podobne). Hľadať za tým nejaký sadizmus alebo symbol odstrihnutých ženských vrkočov je krkolomné spojenie. Pravdaže, pošibanie vŕbovým prútom – viazaničkou (korbáčom) mohlo mať i pohlavné spojitosti. V zásade však platí, že vŕbové prúty majú preniesť ochrannú silu, alebo silu jarného obrodenia na ženy a dievčence. Aj v tomto smere je dôležité, ak tento zvyk pestujeme, uskutočňovať ho ako vedomý obrad.
Veľkonočné vajíčka sú zasvätené Slnku. Ako slovanský div Svarog – stvoriteľ všehomíra, je spájaný so slnečným kotúčom, v ktorom sa slnečný duch znovuzrodzoval, tak aj veľkonočné vajíčka znázorňujú tento vesmírny chod každoročnej slnečnej obrody. Naznačujú to aj kvety života a slnečné znaky (svargy, svastiky) na vajíčkach, ktoré sú súčasťou dávnej výzdoby sviatku Svätenia jari, ale kedysi aj Zimného Slnovratu. Kraslice („pisanky“) boli teda znakom slnečnej obrody – pribúdajúceho Slnka, ktorého následkom je jarný pochod obrody celej prírody a teda aj ľudských bytostí, ktoré ju ctia. Obetiny kraslíc nie sú len ozdobou svätojarného stola a obradného daru. Škrupiny z takýchto vajec predkovia zaorávali ako obetinu do prvej jarnej brázdy a kraslice z hliny poznajú archeológovia zo staroslovanských vykopávok.
Veľkononočný zajac nie je náš pôvodný prvok. Je to skôr dovoz ako dôsledok moderného kríženia kultúr, aj keď niekde inde mohol byť tradíciou.
Pohostenie a sviatočná štedrosť je vec pekná, duchovne užitočná. Nezabúdajme, že cieľom sviatkov je oslava a spojenie s posvätnými silami a teda spojenie so silou a nie jej strata. Dnes žijeme v pomernom blahobyte. Avšak nezabúdajme, že aj na oslave platí, že menej je niekedy viac. Sviatky sú na to, aby bolo ľuďom dobre a nie aby im bolo zle. Nemusíme jesť a piť všetko, čo nám ponúknu. Výber nápojov a stravy podporí naše prežitie bez väčšej ujmy. Ak už ľudia požívajú skvaseniny či pálené skvaseniny, netreba zabudnúť, že základom života je voda a požiť ju v čase prípitkov zlepšuje očistu tela a i duše.
Poskladajme si také sviatky a obradové úkony, ktoré vnímame ako čisté. Nemusíme robiť všetko. A ani nemusíme zahodiť zvyky a obrady ako prežitok. Snažme sa v nich nájsť duchaplné, zdravé jadro a toho sa držme. Chvála za dary z čistého zdroja. Nech prežijete čarovnú jar.
Žiarislav na Bielu sobotu r. 16
Zdroj: http://www.rodnacesta.sk/
Súvisiace:
Pôvodné tradície
http://www.miesta.net/rubrika/povodne-tradicie
