Neskorá doba kamenná mala možno v Afrike skorší začiatok než sa pôvodne predpokladalo – snáď už o 20 000 rokov skôr. Nové analýzy artefaktov z jaskyne v Južnej Afrike odhaľujú, že jej pravekí obyvatelia vyrábali vyrezávané kostené nástroje, používali pigmenty, zhotovovali korálky a poznali jed už pred 44 000 rokmi. Tieto druhy artefaktov boli pôvodne prisudzované kultúre San, o ktorej sa predpokladalo, že sa objavila približne pred 20 000 rokmi.
Približne pred 1800 rokmi, v čase, keď bola Čína rozpadnutá na tri navzájom súperiace kráľovstvá, bol tento neznámy bojovník uložený na odpočinok. Pochovaný je v hrobke s klenutými stropmi spoločne so svojou ženou. V dobe svojej smrti mohol mať približne 45 rokov. Ich telesné pozostatky sa našli vo vnútri dvoch drevených rakiev, ktoré však boli úplne zničené hnilobou.
V poslednej časti našej minisérie o záhadných objavoch sa budeme venovať objavu pochádzajúcemu nie z minulosti, ale z doby pomerne nedávnej. Rozsiahle plochy svetových morí a oceánov sú aj v súčasnosti posledným poriadne nepreskúmaným miestom našej planéty. V hlbinách tohto fantastického sveta sa ukrýva pred nami ešte veľa záhadných javov, ktoré čakajú na svoje objavenie a rozuzlenie. Jedným z takýchto tajomstiev oceánu je aj jav nazývaný „Bloop“.
Bagdadská batéria, niekedy uvádzaná aj ako Partská batéria, je súhrnné označenie pre niekoľko artefaktov vytvorených v Mezopotámií v období Partskej dynastie alebo počas éry Sásanovcov (v prvých storočiach NL), ktoré boli pravdepodobne objavené v roku 1936 v obci Khuyut Rabbou'a neďaleko Bagdadu (Irak). Tieto artefakty vzbudili väčšiu pozornosť, keď ich v múzejných zbierkach v roku 1938 objavil Wilhelm König, nemecký riaditeľ Národného múzea v Iraku. V roku 1940 König vydal dokument, v ktorom špekuloval nad možnosťou, že nájdené artefakty sa možno používali ako galvanické články na pokovovanie strieborných objektov zlatom.
Kamenné gule na Kostarike predstavujú súbor viac než 300 kamenných guľovitých útvarov na Kostarike nachádzajúcich sa hlavne v oblastiach Diquis Delta a Isla del Cano. Miestne sú známe pod názvom Las Bolas. Gule sú obyčajne prisudzované zaniknutej Diquiskej kultúre a sú niekedy aj označované názvom Diquiské gule. Tieto skalné útvary sú najznámejšími v celej Istmo-kolumbijskej oblasti. Gule sa pohybujú v rozmedzí veľkosti od niekoľkých centimetrov až cez dva metre (6,6 stopy) v priemere a dosahujú váhu až 15 ton.
Hora Baigong pri jazere Toson nachádzajúcom sa v provincii Guangdong v Číne ukrýva dodnes jednu z najväčších a stále nevyriešených záhad tohto sveta. Závery expedície čínskych vedcov hovoria o pôsobení dajakej tajomnej, snáď mimozemskej civilizácie v tomto kúte nášho sveta. Aký senzačný objav z okolia hory Baigong priviedol aj logicky uvažujúcich, serióznych vedeckých pracovníkov k myšlienke, že našu planétu mohli v minulosti navštíviť návštevníci z iných končín vesmíru?
Mechanizmus z Antikythéry, známy niekedy aj pod názvom „Počítač z Antikythéry“ je staroveký technický artefakt (diferenciálne ozubené súkolie) objavený vo vraku rímskej lode, ktorá sa potopila v roku 67 PNL blízko gréckeho ostrova Antikythera. Vrak lode v hĺbke 42 metrov objavil na jar roku 1900 zberač morských húb Elias Stadiatos a samotný mechanizmus rozpoznal medzi nálezmi z vraku 17.3.1902 archeológ Spyridon Stais, ktorý si všimol, že v jednom kuse kameňa, ktorý z mora vyniesli potápači spolu s inými predmetmi, je zaryté skorodované ozubené koliesko.
Vojničov rukopis je záhadná ilustrovaná stredoveká kniha, napísaná neznámym jazykom v neznámom písme, ktorá doteraz zhatila všetky pokusy o rozlúštenie svojho obsahu. Podľa rádiologického datovania uhlíka C14 bola kniha napísaná niekedy medzi rokmi 1404–1438. Kniha bola pomenovaná po Wilfridovi Michaelovi Voynichovi (Wojniczovi), americkom obchodníkovi poľsko-litovského pôvodu, ktorý rukopis získal v Taliansku v roku 1912. V súčasnosti sa rukopis nachádza vo vlastníctve Yaleovej univerzity pod označením MS 408.
Podľa informácií v štátnych médiách, archeológovia v Číne objavili nových 114 terakotových bojovníkov v pohrebnom komplexe dynastie Čchin blízko mesta Si-an ležiacom v provincii Šen-si. Ako uviedol China Daily, sochy z ktorých sa mnohé našli iba v úlomkoch, boli pestrofarebne pomaľované a ležali vedľa keramických nádob, zbraní a ďalších predmetov. Výskumné tímy tiež našli dôkazy spálených miest na hline, svedectvo o tom, že v jame bol na nejakom mieste založený oheň.
Po stáročia sa vedci pokúšajú vyriešiť záhadu, ako sa kolosálne kamenné sochy Veľkonočného ostrova presúvali. Teraz je tu nová teória a to kolísanie. Viactonové monštrá cestovali až 11 míľ (18 km) z lomu, kde bola vytesaná väčšina z nich bez toho, aby na ich prepravu boli použité kolesá, žeriavy, alebo dokonca veľké zvieratá. Vedci v minulosti testovali mnoho nápadov a zistili, že ostrovania museli použiť kombináciu polienkových valčekov, lán a drevených saní.
