Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
5,500 rokov starý hrob patriaci možno náčelníkovi z doby kamennej bol odkrytý v megalitickej pamiatke, ktorá má tvar lode a je známa pod názvom Ale's Stenar (Ale's Stones). Z hrobu, objaveného vo Švédsku, pravdepodobne vzali kamene, aby z nich postavili monument v tvare vikingskej lode.
Archeológovia vyzbrojení lopatami, murárskymi lyžicami a novými biotechnologickými nástrojmi plánujú na budúci rok vpochodovať do slávneho starovekého mesta Tróje a zahájiť v ňom nové výskumné práce. „Naším cieľom je pridať novú vrstvu informácií k tomu, čo je nám už o Tróji dobre známe,“ povedal William Aylward, profesor klasickej antiky na Wisconsinskej univerzite v Madisone, ktorý bude viesť expedíciu. „Archeologické doklady sú bohaté. Pokiaľ sa na ne pozrieme bližšie s pomocou nových vedeckých nástrojov pre štúdium pradávneho biologického a kultúrneho prostredia, môžeme objaviť mnoho z toho, čo nám pomôže rozprávať príbeh tejto lokality zapísanej v zozname Svetového dedičstva UNESCO.“
Podľa záverov najnovšej štúdie mohlo byť egyptské mesto Alexandria, domov jedného zo siedmich divov starovekého sveta, založené v súlade s východom slnka v deň narodenín Alexandra Macedónskeho. Macedónsky kráľ, ktorý spravoval rozsiahlu ríšu siahajúcu od Grécka po Egypt na juhu a na východ až po rieku Indus ležiacu v súčasnej Indii, založil mesto Alexandria v roku 331 PNL.
Španielski archeológovia objavili impozantnú stavbu so 4.200 rokov starými obvodovými múrmi a šiestimi vežami pyramidálneho tvaru, ktoré predstavujú architektonicky najpokročilejšiu pevnosť z doby bronzovej. Tento obranný systém bol pomenovaný La Bastida a nachádza sa v pohorí Totana v španielskom juhovýchodnom regióne Murcia. Pevnosť bola postavená z obrovských kameňov spojených vápennou maltou a pozostáva z ohromných 10 stôp hrubých múrov, ktoré miestami dosahovali výšku až 22 stôp a boli doplnené o impozantné veže s pyramidálnou základňou.
Cahokia bolo mesto, ktoré na svojom vrchole v rokoch 1050 – 1200 N.L. dosiahlo oveľa väčšiu veľkosť ako mnohé vtedajšie európske mestá vrátane Londýna. V meste sa nachádzalo najmenej 120 mohýl a žilo v ňom približne 10 000 až 20 000 ľudí, ktorí obývali územie s rozlohou viac ako šesť štvorcových míľ (16 kilometrov štvorcových).
Pokiaľ by tieto steny mohli rozprávať, tak by určite pomohli vyriešiť jednu mayskú záhadu. Keď pred piatimi rokmi Lucas Asicona Ramírez (úplne vpravo, na snímke s rodinou) začal škrabanie stien pri renovácií svojho domu v guatemalskej dedine Chajul. Keď odpadla omietka, viacvrstvová mayská freska po prvýkrát po storočiach uzrela svetlo (podľa archeológa J. Źrałka, ktorý nedávno odhalil nálezy v National Geographic News)...
Výskumníci hovoria o tom, že objavili stopy po suchých obdobiach a požiaroch vo fosílnom peli a v ložiskách uhlíkov pochádzajúcich z čias starovekého Egypta, ktoré sa zachovali v delte Nílu. Zistené stopy nám poskytujú dôkazy o historických klimatických katastrofách vrátane obrovského sucha, ktoré sa spája so zánikom Starej ríše v Egypte, éry niekedy známej ako vek pyramíd.
Kritici, ktorí v súčasnosti kritizujú Olympijské hry zato, že sú príliš komerčné, skorumpované a zaplavené množstvom profesionálnych športovcov, často tvrdia, že moderné hry pošpinili ideály starovekých Grékov, ktorí súťažili v pôvodných Olympijských hrách v období medzi rokmi 776 PNL až 393 NL. Ideálom starovekých Olympiád malo byť stretnutie amatérskych športovcov, súťažiacich výhradne iba v mene mieru a dobrých športových výkonov, bohužiaľ je to len ďalší diel z gréckej mytológie. Ak preskúmame päť mylných predstáv o starovekých Olympijských hrách, objavíme v nich niektoré prekvapivé podobnosti s naším súčasným športovým festivalom.