Najmenej 35 malých pyramíd spoločne s hrobmi bolo objavených v tesnom zoskupení na nálezisku nazvanom Sedeinga v Sudáne. Odkryté bolo medzi rokmi 2009 až 2012 a výskumníci boli prekvapení tým, v akej hustote sú na ňom pyramídy sústredené. Len počas jednej výskumnej sezóny v roku 2011 výskumný tím objavil 13 pyramíd nahustených zhruba na 5381 štvorcových stopách (500 metroch štvorcových), respektíve ploche nepatrne väčšej ako je basketbalové ihrisko v NBA.
Archeológovia objavili približne 5000 rokov staré šamanské kamene pod skalným previsom v Paname. Podľa výskumníkov môže byť táto kolekcia kameňov najranejším dôkazom praktikovania šamanských rituálov v oblasti strednej Ameriky. Kolekciu tvorilo 12 kameňov, ktoré boli objavené pod skalným previsom Casita de Piedra, ležiacim v oblasti Panamskej šije. Karbónové datovanie okolitého materiálu určilo vek nálezu do obdobia pred 4000 až 4800 rokmi.
Mesto Timbuktu založené pred 1800 rokmi sa nachádza v štáte Mali, v západnej Afrike. Počas trvania európskeho stredoveku bolo domovom bohatej tradície písomníctva vytvárajúcej milióny rukopisov, z ktorých sa stovky tisíc zachovali až do dnešných dní. V západnej Európe bolo toto mesto vnímané ako synonymum záhadnej izolácie najodľahlejšieho miesta, kam bolo možné docestovať. Avšak v skutočnosti to po stáročia bolo hlavné obchodné centrum a stredisko vzdelanosti. Mesto dosiahlo svoj vrchol v 16. storočí, keď bolo pod kontrolou Songhajskej ríše.
Považujte to za najskoršiu verziu nástenky na facebooku: Obyvatelia Pompejí odhalili svoje sociálne siete prostredníctvom nápisov na skutočných stenách. Nové analýzy niektorých z týchto vyrytých odkazov ukázali, že hlavne steny na domoch bohatých ľudí boli veľmi žiadané najmä pre politických kandidátov, ktorí dúfali, že im odovzdajú svoj hlas pri voľbách.
Začiatkom Strednej ríše (pred 3600 až 4000 rokmi) sa stal Abydos centrom kultu boha podsvetia Usira. Jemu zasvätená skupina chrámov bola vybudovaná v blízkosti „Terasy Veľkého boha“. Archeológovia mali dlhý čas problémy s určením presnej polohy chrámového miesta. Medzi rokmi 2002 až 2004 výskumníci z expedície Inštitútu výtvarných umení z Yale v Pensylvánii objavili dve stavebné vrstvy po budovách, ktoré sú datované do obdobia panovania faraónov Nachtnebefa I. a II. (približne pred 2400 rokmi) a do obdobia 18. dynastie (asi pred 3500 rokmi). Zdá sa, že strop Nachtnebefovho chrámu bol vyzdobený hviezdami vyrytými ako reliéf.
Archeologické nálezisko staroegyptského mesta Abydos, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu v náboženskom živote starých Egypťanov, sa nachádza v Hornom Egypte približne šesť míľ (10 km) od rieky Níl. Zdá sa, že najranejší panovníci Egypta vrátane tých, ktorí pochádzali z historicky prvej dynastie vládnucej Egyptu (3000 – 2890 PNL) boli pochovaní v Abydose.
Za posledných 50 rokov – od doby objavenia tisíc rokov starej vikingskej osady na Newfoundlande – archeológovia a amatérski historici prečesávali východné pobrežie Severnej Ameriky pri hľadaní stôp po vikingských návštevníkoch. Dlho to bolo bezvýsledné pátranie zložené z prapodivných tvrdení a nepríjemných sklamaní. Ale začiatkom októbra na konferencií v Kanade archeologička Patricia Sutherland oznámila, že našla nové, silné dôkazy, ktoré vedú k objavu druhého vikingského osídlenia v Amerike.
Vedci oznámili, že objavili najstaršie známe znázornenia faraóna, ktoré sú vyryté na skalách v blízkosti rieky Níl v južnom Egypte. Rytiny boli prvýkrát spozorované a zaznamenané v roku 1890, ale znovu objavené boli až v roku 2008. Je na nich zachytená postava s bielou korunou, ktorá cestuje v slávnostnom sprievode na lodiach v tvare kosáku. Vyobrazená scéna snáď predstavuje cestujúceho panovníka pri výbere daní v starovekom Egypte.
Čínski archeológovia objavili palác prvého čínskeho feudálneho vládcu, známeho vďaka svojej terakotovej armáde, ktorá stráži jeho hrobku. Čínske štátne médiá informovali o tom, že archeológovia odkryli palácový komplex cisára Čchin Š’-Chuang Ti v blízkosti náleziska terakotových sôch vojakov v životnej veľkosti pri čínskom meste Si-an.
Hoci je problematické nazývať ho najstarším známym mestom v Európe, má Solnicata každopádne svoje miesto v histórii. Je úplne jasné, že toto 6500 rokov staré bulharské nálezisko – neďaleko najstarších známych nálezov zlatých pokladov na kontinente – vlastnilo niečo veľmi vzácne, čo si vyžiadalo jeho náležitú obranu.
