Pavol

Obrovská „monumentálna“ kamenná stavba objavená pod hladinou Tiberiadského jazera v Izraeli mätie archeológov v tom, za akým účelom a kedy vlastne bola postavená. Záhadná stavba má tvar kužeľu zhotoveného z „neotesaných čadičových blokov a balvanov,“ ktoré podľa vyjadrení vedcov pravdepodobne vážia spolu až 60 000 ton.

Pôvod populárnych mýtov a záhad často môžeme vysvetliť aj pomocou správania sa zvierat...

Tento vták je jednou z moderných obetí starovekého Plutónia, jedovatej jaskyne nachádzajúcej sa v juhozápadnom Turecku, preslávenej v grécko-rímskej mytológii a tradíciách ako vchod do podsvetia

Podľa tvrdení talianskych archeológov sa z ruín v juhozápadnom Turecku vynorila „Brána do pekla“. Jaskyňa preslávená v grécko-rímskej mytológii a tradíciách ako vstup do podsvetia, bola známa pod názvom Plutónova brána – Ploutonion v gréčtine a Plutonium v latinčine.

Starovekí Mayovia používali jasnú, pozoruhodne odolnú modrú farbu pri výzdobe stien svojich palácov, kódexov, keramiky a možno aj tiel ľudských obetí, ktoré boli vhodené po svojej smrti do posvätných studní. V súčasnosti skupina chemikov tvrdí, že rozlúštila recept na farbu, ktorá sa volá mayská modrá.

Od revolúcie v Egypte sa v blízkosti strážených miest archeologického významu, ako sú napríklad Veľké pyramídy v Gíze, objavujú v zemi veľké diery. Podľa toho, čo zistil reportér Aleem Maqbool z BBC sa zdá, že sa kopali podzemné tunely s cieľom nájsť archeologické poklady.

Ľudia, ktorí žili v regióne Baltského mora v priebehu doby bronzovej, postavili monumenty z veľkých kameňov naaranžovaných do tvaru lodí v skutočnej veľkosti, v ktorých sa odrážal ich životný štýl spojený s morom. Archeológovia sa domnievajú, že tieto 3000 rokov staré kamenné lode boli používané ako symbolické plavidlá prepravujúce mŕtvych do posmrtného života, pretože ich kosti a urny sú často odkrývané na týchto lokalitách. Ale jeden bádateľ je presvedčený, že škandinávske kamenné lode boli tiež používané k životu ako rituálne miesta zhromaždení a možno aj ako učebné pomôcky.

Egyptské slnečné hodiny
Slnečné hodiny datované do 13. storočia p.n.l. sú považované za jedny z najstarších slnečných hodín, ktoré boli objavené v egyptskom Údolí kráľov, pohrebisku panovníkov z obdobia Novej ríše (približne 1550 p.n.l. až 1070 p.n.l.)

Podľa vedcov môžu byť slnečné hodiny objavené mimo hrobiek v egyptskom Údolí kráľov celosvetovo najstaršími slnečnými hodinami pochádzajúcimi z obdobia starovekého Egypta. Slnečné hodiny datované do obdobia vlády 19. dynastie alebo 13. storočia p.n.l., boli objavené na podlahe robotníckej chaty v Údolí kráľov, pohrebisku panovníkov Egypta z obdobia Novej ríše (približne 1550 p.n.l. až 1070 p.n.l.)

Nachádza sa tu ešte jeden predmet, ktorý leží na Mesačnom povrchu a tým je urna obsahujúca popol známeho astrogeológa Eugene Merle Shoemakera, ktorého celoživotnou túžbou bolo navštíviť Mesiac. Teraz už len ostáva otázkou, kto alebo čo bude chrániť toto nálezisko pred vykrádačmi, lupičmi a vandalmi v budúcnosti. No na počudovanie dokonca organizácia, ktorá je zodpovedná za väčšinu pozostatkov na povrchu Mesiaca.

Stránky

Odoberať Pavol