Vojničov rukopis je záhadná ilustrovaná stredoveká kniha, napísaná neznámym jazykom v neznámom písme, ktorá doteraz zhatila všetky pokusy o rozlúštenie svojho obsahu. Podľa rádiologického datovania uhlíka C14 bola kniha napísaná niekedy medzi rokmi 1404–1438. Kniha bola pomenovaná po Wilfridovi Michaelovi Voynichovi (Wojniczovi), americkom obchodníkovi poľsko-litovského pôvodu, ktorý rukopis získal v Taliansku v roku 1912. V súčasnosti sa rukopis nachádza vo vlastníctve Yaleovej univerzity pod označením MS 408.
Ukážka "biologickej časti" rukopisu: Ilustrácie zobrazujú väčšinou miniatúry nahých žien, kúpajúcich sa v akýchsi podivných útvaroch, niektoré z nich pripomínajú telesné orgány. Niektoré z vyobrazených žien majú na hlavách koruny.
Záhada
Rukopis je predmetom záujmu mnohých vedcov z rôznych vedných disciplín, predovšetkým kryptológov. Na prvý pohľad sa zdá, akoby rukopis vytvoril nejaký pomätenec a načmáral na papier veľa nezmyslov, ktoré potom doplnil svojimi bujnými predstavami v podobe ilustrácií. V skutočnosti je to však usporiadaná kniha s logickým písmom, rozoznateľným usporiadaním a detailnými ilustráciami.
Zdá sa, že kniha je napísaná skutočným jazykom, ktorý sa doteraz nepodarilo rozoznať a jej obsah skutočne niečo znamená, ale nikto zatiaľ nevie, čo.
Kniha má aj súvislosť s českým prostredím (prvými známymi vlastníkmi boli učenci z Prahy), a je dokonca možné, že tu bola aj napísaná.
Ilustrácia z "biologickej časti" rukopisu: Kúpajúca sa nahá žena s korunou na hlave...
Prečo zostáva neobjasnená
Autor rukopisu je neznámy a o jeho pôvode existuje mnoho dohadov. Autorstvo sa pripisovalo či už anglickým alchymistom na dvore cisára Rudolfa II. (John Dee, Edward Kelley), talianskemu renesančnému umelcovi a vynálezcovi Leonardovi Da Vinci, teológovi a bádateľovi Rogerovi Baconovi a ďaľším. Pravdu sa asi nedozvieme nikdy. Z histórie je známe len toľko, že prvým vlastníkom bol v Prahe žijúci alchymista Jiří Bareš (Georgius Barschius) na začiatku 17. storočia a on samotný ako aj ďalší jej nasledujúci vlastníci ju už nevedeli rozlúštiť. Poďme sa teda na rukopis pozrieť bližšie:
Tajomné písmo rukopisu...
Samotná kniha napísaná na pergamene je dosť obsiahla, z pôvodných 270 strán sa ich do súčasnosti zachovalo 240, sú husto popísané neznámym písmom (o 20–30 znakoch s jednoduchou interpunkciou) a neznámym jazykom. Celá kniha má približne 35 000 slov, pre ktoré existujú evidentne určité pravopisné a gramatické pravidlá rozoznateľné na základe grafém. Štatistická analýza textu svedčí o tom, že pre použitý jazyk platí Zipfov zákon, priemerná dĺžka každého slova je zhruba rovnaká ako pri latinčine alebo angličtine. Každopádne jazyk použitý vo Vojničovom manuskripte je úplne odlišný od európskych jazykov, ale niektoré znaky poukazujú na podobnosť so semitskými jazykmi. Niekoľko slov v rukopise je taktiež napísaných latinkou a to jazykom, pripomínajúcim stredoveké jazyky z oblasti okolo Stredozemného mora. Je však možné, že latinkou napísané pasáže boli do rukopisu dopísané až neskôr. Podľa ilustrácií sa kniha delí na niekoľko častí, je pravdepodobné, že ide o traktát či traktáty z niekoľkých oblastí: botaniky, astronómie, biológie, kozmológie, farmakológie a recepty.
Jej obsah je natoľko záhadný a zložitý, že o ňom existuje niekoľko teórií. Mnoho bádateľov sa domnieva, že sa jedná o falzum bez obsahu či zmyslu, či o atypický alchymistický herbár používaný šarlatánmi na oklamanie dôverčivých zákazníkov. To však odporuje obsahu a členeniu rukopisu samotného a dielo sa skôr javí ako astronomický či astrologický text alebo zborník traktátov rôznych odborov, čomu by nasvedčoval aj široký okruh tém použitý na ilustráciách. Čo sa týka jazyka rukopisu, uvažovalo sa, že ide o zložitú polyalfabetickú substitučnú šifru, zakódovanú hebrejčinu, mandžuštinu, či iný cudzí jazyk prevedený do anglického pravopisu, hudobný záznam, umelý novo vytvorený jazyk alebo úplný nezmysel. Pravdou však je, že pravý obsah rukopisu sa odhaliť zatiaľ nepodarilo nikomu pre náročnosť a zložitosť použitého neznámeho písma a jazyka textu.
Chceli by ste sa teda dozvedieť tajomstvo tohto záhadného rukopisu? A odhaliť jeho tajomstvá? Ani sa o to radšej nepokúšajte. O jeho rozlúštenie sa pokúsili mnohí experti na rozšifrovanie vojenských kódov, kryptografovia, matematici, lingvisti - ľudia, ktorí sú platení na vymýšľanie šifrovacích vzorov a mnohí ďalší, ktorým sa nepodarilo rozlúštiť jediné slovo. Možno by si rozlúštenie tejto záhady vyžadovalo samostatné odvetvie vedeckej činnosti, aby sa došlo nakoniec k jej riešeniu. Inak zostane pre nás neriešiteľným, záhadným kódom, ktorý bude navždy pokúšať našu fantáziu.
Andy Guerriero
Zdroje: http://beinecke.library.yale.edu/digitallibrary/voynich.html
http://www.voynich.nu/index.html
Preložil, skultivoval a doplnil: Pavol
Súčasní ľudia sa radi cítia byť dokonalejšími než ľudia, ktorí žili pred stáročiami, veď čo takého mohli dokázať v prítmí svojich primitívnych obydlí sužovaní napríklad predstavami o tom, že sa uzdravia z prechladnutia po tom, ako im vyvŕta liečiteľ dieru do lebky. Ale musíme uznať, že zanechali za sebou niekoľko artefaktov, ktoré donútili aj tých najchytrejších moderných vedcov poriadne sa nad nimi zamyslieť. V tomto seriáli vám predstavíme niekoľko nasledujúcich záhadných objavov, o ktorých sme presvedčení, že boli vytvorené len za tým účelom, aby potrápili budúce generácie...
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Seriál: Vojničův kód
http://www.miesta.net/rubrika/serial-vojnicuv-kodARCHEOkienko
http://www.miesta.net/archeokienko
