Približne pred 1800 rokmi, v čase, keď bola Čína rozpadnutá na tri navzájom súperiace kráľovstvá, bol tento neznámy bojovník uložený na odpočinok. Pochovaný je v hrobke s klenutými stropmi spoločne so svojou ženou. V dobe svojej smrti mohol mať približne 45 rokov. Ich telesné pozostatky sa našli vo vnútri dvoch drevených rakiev, ktoré však boli úplne zničené hnilobou.
Archeológovia nepoznajú mená zosnulej dvojice, ale na základe konštrukcie hrobky a pohrebnej výbavy usudzujú, že počas života mohol byť zosnulý generálom, ktorý slúžil jednému alebo viacerým vládcom navzájom bojujúcich krajín, možno Cao Caovi a jeho synovi Cao Pi.
Pohľad na nedávno objavenú hrobku v čínskej mestskej prefektúre Siang-jang
Zdroj: Chinese Archaeology
Jeho hrobka bola objavená v meste Siang-jang, ktoré malo v období Troch kráľovstiev veľký strategický význam. Záchranný výskum začal prebiehať v októbri 2008 a teraz boli zistené objavy podrobne opísané a publikované v nedávnom vydaní časopisu Chinese Archeology. (Správa o objave bola uverejnená už skôr v čínštine v časopise Wenvu.)
Záchranné práce, ktoré uskutočnil Siang-jangský mestský inštitút pre kultúrne pamiatky a archeológiu, odkryli mnohé poklady ukryté v hrobke. Jedným z najväčších objavov bola bronzová socha koňa v životnej veľkosti, najväčšia z doteraz objavených na území Číny. Jej rozmery sú 5,3 stopy na dĺžku a 5,3 stopy na výšku. (163 cm na 163 cm). „Figúra koňa je vo vzpriamenom postoji, má nastražené uši, vystupujúce oči, otvorenú papuľu, dlhý a široký krk, vertikálnu hrivu a ovisnutý chvost“, píše archeológ Liu Jiangsheng.
Tvár koňa odráža mnoho charakteristických čŕt, ktoré mohli byť založené na reálnom živote. Mohol snáď na ňom generál jazdiť?
Zdroj: Chinese Archaeology, úprava obrázku Owen Jarus
Hrobka tiež v sebe ukrývala aj veľmi detailný glazovaný hlinený model dvojposchodového panského sídla obklopeného uzavretými múrmi s bránou. Brána je tvorená dvomi mocnými dverami, z ktorých každé sú ozdobené kruhovým klopadlom a dvomi „operenými“ ľudskými figúrami. Podobné motívy boli nájdené na mnohých ozdobách na celom dome.
Hlinené domy podobné tomuto sú dobre známe z prechádzajúceho obdobia dynastie Chan, aj keď detailne prepracované viacposchodové domy sú vzácne. Architekt Qinghua Guo, profesor na univerzite v Melbourne píše, že modely podobné týmto sú nápomocné pri rekonštrukcií toho, ako mohli vyzerať domy v starovekej Číne.
„Literárne popisy budov zo starovekej Číny nás vedú k presvedčeniu, že tam bola vysoko rozvinutá architektúra, ale súčastné poznatky o nej sú vzácne a kusé.“ uvádza Guo vo svojej knihe "The Mingqi Pottery Buildings of Han Dynasty China 206 B.C. – A.D. 220" " (Sussex Academic Press, 2010). „Predstavy o týchto zaniknutých stavbách nie sú úplne stratené, ale prežili ako miniatúrne modely v starovekých hrobkách.“
Miniatúrne modely ako tento dávajú predstavu o tom, ako mohli skutočne vyzerať domy v starovekej Číne.
Zdroj: Chinese Archaeology
Ďalšie poklady – nádherné a strašné
Počet pokladov nájdených v tejto hrobke je ohromný, zlaté a strieborné disky, krištáľové a achátové korálky, zlaté náhrdelníky, aby sme vymenovali aspoň niektoré.
Medzi množstvom nálezov sa našla aj figúrka jadeitového prasiatka, ktorého rypák je veľmi detailne prepracovaný. Drobné zvieratko bolo vyobrazené akoby spalo. Ďalšie umelecké dielo predstavuje glazovanú hlinenú figúrku zúrivo štekajúceho psa stojaceho na všetkých štyroch nohách. Z objavených nálezov ešte zaujme aj ďalšie dielo predstavujúce hrozného zvieracieho strážcu hrobky s ohromným vyčnievajúcim dlhým jazykom, „na špičke ktorého sa nachádza ďalšie plaziace sa zviera„ píše Jiangsheng.
V hrobke sa však toho našlo oveľa viacej.
Napríklad v nej bolo objavené aj bronzové zrkadlo s okrúhlou puklicou v strede. Zadná strana zrkadla je vyzdobená komplikovanými ornamentami, ktoré obsahujú vyobrazenie Fénixa a tiež aj Kui, alebo jednonohého démona. Na artefakte sa našli aj dva nápisy, z ktorých jeden sa číta (po preklade) ako „V prospech ďalších generácii navždy“, zatiaľ čo ďalší z nápisov znamená „Vlastník môže získať postavenie troch vojvodcov“. Traja vojvodcovia boli traja najmocnejší hodnostári starovekej Číny v hierarchickej pozícií hneď pod cisárom.
Ako každý dobrý bojovník bol aj zosnulý generál dobre vybavený pre svoj ďalší posmrtný život. V jeho blízkosti sa našla bronzová a železná šabľa spolu s bronzovou kušou, ktorej spúšť bola aj po viac než 1800 rokoch stále v dobrom stave.
Tri kráľovstvá
Historické obdobie doby Troch kráľovstiev je jedným z najviac oslavovaných období Čínskej histórie. Znamenalo ukončenie 400 rokov trvajúcej vlády dynastie Chan a vznik troch nezávislých kráľovstiev Wei, Wu a Shu.
Počas nasledujúcich storočí často nachádzame odkazy na toto historické obdobie aj v ázijskej populárnej kultúre. Či už v historickom románe zo štrnásteho storočia s názvom „ Príbeh Troch kráľovstiev“, ktorý je považovaný za jednu z najpopulárnejších literárnych prác napísaných v Číne. Taktiež ich nájdeme v mnohých filmoch ako napríklad „Krvavé pobrežie“ a v sérií videohier vyrobených v Kórei, ktoré vzbudili záujem o toto obdobie ako v Číne, tak aj v Západnom svete.
Zatiaľ čo vedci nepoznajú odpoveď na otázku, kto bol neznámy generál?, alebo pre koho bojoval?, domnievajú sa na základe objavených artefaktov a architektúry samotnej hrobky, že zosnulý bol uložený na odpočinok na začiatku obdobia Troch kráľovstiev, ktoré oficiálne začalo v roku 220 NL. Zo záverov historikov ďalej vyplýva, že mesto Siang-jang kde bol generál pochovaný, zohrávalo úlohu strategickej oblasti, ktorá umožňovala presun armád medzi severnou a južnou časťou krajiny. Ku koncu dynastie Chan bolo mesto ovládnuté veliteľom Liu Biao, guvernérom provincie Jing, ale prakticky nezávislým od dvora Chan. Mestu vládol až do svojej smrti v roku 208 NL, potom ako sa vzdal vlády, keď sa armády vedené Cao Caom priblížili k mestu. Cao Cao chcel mesto použiť ako svoju základňu pri postupe na juh vo vojnovom ťažení, ktoré sa skončilo jeho porážkou z rúk Liu Beia a Sun Quana v bitke o Krvavé pobrežie. Aj po porážke však zostalo mesto Siang-jang v Cao Caových rukách, hoci sa o jeho oslobodenie viackrát pokúšal v roku 219 NL dodnes stále uctievaný čínsky generál Guan Yu. V roku 220 NL umiera Cao Cao a jeho nástupcom sa stáva jeho syn Cao Pi, ktorý sám seba prehlásil za cisára napriek tomu, že jeho vojská nekontrolovali celú krajinu. Boje medzi Troma kráľovstvami pokračovali ďalej niekoľko desaťročí dlho po predčasnej Cao Piovej smrti v roku 226.
Napriek tomu sa zdá, že počas celej Cao Piovej vlády zostalo mesto Siang-jang v jeho rukách a tak zostáva otvorená možnosť, že neznámy generál pochovaný v novoobjavenej hrobke bol jedným z jeho poddaných, ktorému bolo dovolené vystavať si veľkú hrobku naplnenú pokladmi pre svoj budúci posmrtný život.
GALÉRIU náleziska nájdete na tejto adrese
Owen Jarus
Zdroj: http://www.livescience.com/
Preklad: Pavol
Súvisiace:
ARCHEOkienko
http://www.miesta.net/archeokienko
