„Pravdepodobne práve všadeprítomné riasy a mŕtve ticho Sargasového mora podnietili vznik malebnej, ale skľučujúcej legendy o mori či pohrebisku stratených lodí a mori strachu,“ píše Charles Berlitz. „Stará námornícka legenda hovorí o rozsiahlom atlantickom pohrebisku lodí všetkých vekov, ktoré ležia zapletené nehybne v množstve rias a pomaly chátrajú obsadené posádkou kostlivcov. Tí neunikli a sú nútení zdieľať neblahý osud spoločne so svojimi loďami.
Našli sa tu výletné parníky, jachty, veľrybárske lode, rýchle plachetnice, poštové lode, brigantíny, pirátske plavidlá, a aby bol príbeh vzrušujúcejší, aj španielske galeóny s nákladmi pokladov. Do príbehov, ktoré si námorníci nadšene rozprávajú, časom včlenili lode, ktoré sa už určite dávno rozplynuli v nenávratne, ako napríklad vojnové lode Vikingov, arabské plavebné galeje, rímske trirémy s množstvom vesiel, fénické obchodné lode s nákladom striebra, či dokonca obrovské lode bájnej Atlantídy s provami pokrytými zlatými šupinami – všetky odsúdené na zánik v storočia nehybnom mori.“
Ostrov stroskotaných lodí
Tých, ktorým sa podľa legendy podarilo uniknúť nástrahám Sargasového mora, nebolo veľa. Na prelome 19. a 20. storočia k nim vraj patril plavčík Elisha Thompson z anglickej brigy Norwood, ktorý ako jediný prežil zúrenie búrky, ktorá ich zaskočila v bermudskom trojuholníku. V knihe Trojúhelník záhad a legend sa o tom zmieňuje český spisovateľ doktor Jiří Bílek:
„Neovládateľná loď bola unášaná morskými prúdmi a vetrami, až sa nakoniec dostala do Sargasového mora. Elisha uvidel more pokryté hustou spleťou vodných rastlín a nehybne stojace opustené lode s polámanými sťažňami a poškodenými plachtami. V noci mal dojem, že sa na palubách pohybujú prízraky mŕtvych námorníkov, ktorých kostry videl vo dne na niektorých vrakoch. Plachetnica sa oprela predkom o vrak inej lode. Elisha preskočil na jej palubu, a pretože aj ostatné vraky boli blízko seba, mohol vo svojom cestovaní pokračovať. Tak to išlo niekoľko dní a mladý plavčík uvidel na vlastné oči rad lodí, o ktorých zmiznutí sa medzi námorníkmi rozprávali strašidelné historky. Jedného dňa sa dostal na palubu starej španielskej galéry, ktorá mu pripomínala dávne námornícke rozprávania o dobách pirátskej slávy. V podpalubí na neho čakalo prekvapenie – z rozbitých skríň a truhiel sa vysypali zlaté a strieborné mince. Nakoniec Elishovi napadlo aj to, ako by sa mohol zachrániť. Na jednom vraku objavil kompas, na inom záchranný čln so stožiarom a plachtou. Čoskoro sa mu podarilo zhromaždiť väčšinu toho, čo potreboval. Nanosil do člna dostatok potravín, vína a suchárov zo zásob svojej lode, napol malú plachtu a dostal sa späť na voľné more. Ani tam Elishu neopustilo šťastie. Z oceána ho vylovil parník, a napriek tomu, že chlapec bol dosť zoslabnutý, musel svojim záchrancom neustále rozprávať svoj neobvyklý príbeh. Krátko po priplávaní do Liverpoolu Elisha zomrel.“
Sargasové more: more pokoja alebo desu?
Život mladého plavčíka sa skončil, ale jeho rozprávanie žilo ďalej, aby postupom času získavalo nové a nové podoby vrátane literárnych a filmárskych. Tak napríklad podľa populárnej vedecko-fantastickej knihy Alexandra Romanoviča Beljajeva nakrútil v roku 1987 režisér Jevgenij Ginzburg muzikál Ostrov stratených lodí (Ostrov pogibšich korablej) s Larisou Belogurovou a Nikolajov Lavrovom v hlavnej úlohe, ktorý patrí k vydareným kúskom sovietskeho kina. A nám dodnes znejú v ušiach slová jednej z piesní, predznamenávajúcej stroskotania v bermudskom trojuholníku: Zvezda Bermud v zenite, tonite že, tonite. Originálne dielo, kombinujúce prvky dobrodružstva, fantasy, milostného príbehu a hudobných skladieb, je podľa prvotiny spisovateľa z tridsiatych rokov situované do nám už známeho prostredia – na umelý ostrov, cintorín a múzeum lodí, na ktorom trávia zvláštny život jeho obyvatelia zo stroskotaných plavidiel. Nie je to však práve idylická existencia, keďže tu čoskoro dôjde ku konfliktu vyvolanému túžbou po zlate a moci, ktorý sa pre niekoho končí aj tragédiou. Bizarný ostrov však poskytuje aj priestor na paralelný romantický príbeh, v ktorommožno stretnúť aj ambiciózneho detektíva, hrdinu nespravodlivo obvineného zo zločinu a predovšetkým milionárovu dcéru, ktorá dokáže zamotať hlavy všetkým navôkol...
Výmysel? Fantázia? Nie tak celkom, keďže legenda o ostrove stroskotaných lodí vznikala zo skutočných udalostí, dodatočne vylepšených fantastami a rojkami. Austrálsky moreplavec Alan Villiers, ktorý preplával celé Sargasové more na jachte, zbadal medzi morskými riasami aj opustené lode. V knihe Divoký oceán uviedol, že „keby lode zastali v bezvetrí na dosť dlhý čas, skutočne by obrástli morskou trávou tak, že by neboli schopné pohybu. A tropické červy, ktoré vŕtajú do dreva, by prehrýzli plavidlo, až kým by sa zhnitá a páchnuca kopa obývaná kostlivcami nehompáľala na rozohriatej hladine tichého mora“. K čomu Charles Berlitz dodáva: „V Sargasovom mori boli aj v modernej dobe skutočne spozorované lode, ktoré síce neobrástli riasami, ale stáli v úplnom bezvetrí.“
Úryvok z knihy Miloša Jesenského a Roberta K. Leśniakiewicza “LODE MŔTVYCH”
S dovolením autora
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.
Súvisiace:
Bermudský trojuholník
https://www.miesta.net/rubrika/rubriky/bermudsky-trojuholnikMILOŠ JESENSKÝ Výber
https://www.miesta.net/rubrika/milos-jesensky-vyberROBERT K. LEŚNIAKIEWICZ Výber
https://www.miesta.net/rubrika/robert-k-lesniakiewicz-vyber
