V roku 2005 nakrútil režisér Craig R. Baxley výpravný miniseriál Záhada bermudského trojuholníka,v ktorom sa skupina rozmanitých profesionálov stretne pri pátraní po jednej z najväčších a najfarbistejších legiend nášho sveta. Majiteľ veľkej lodnej spoločnosti Eric Benirall (Sam Neill) príde za záhadných okolností o niekoľko kontajnerových lodí aj s posádkou a potrebuje poznať odpovede na svoje otázky.
Zostaví teda expertnú skupinu z rôznych odvetví vedy vrátane skeptického novinára Howarda Thomasa (Eric Stoltz), oceánografky Emily Pattersonovej (Catherine Bellová), vedeckého inžiniera Bruce Gellara (Michael Rodgers) a psychoanalytika Stana Lathema (Bruce Davison). S prísunom neobmedzených finančných prostriedkov má tento zvláštny tím šancu, ktorá sa vyskytne len raz za život – pátrať po jednej z najťažších súčasných svetových hádaniek.
V srdci bermudského trojuholníka
Potom ako v oblasti bermudského trojuholníka zmizne prúdové lietadlo, začne každý z Benirallovho tímu zažívať podivné veci. Keď sa o ich vyšetrovanie začne zaujímať federálna vláda, bádatelia zisťujú, že stoja tvárou v tvár omnoho väčšiemu nebezpečenstvu, ako len mohli tušiť, a z výskumnej misie sa odrazu stáva zbesilá jazda priamo do stredu trojuholníka... Napriek tomu, že ide o dielo žánru science-fiction, asi neexistuje čitateľ, ktorý by sa aspoň okrajovo nestretol s témou bermudského trojuholníka, v ktorom sa od úsvitu oceánskej plavby – teda prinajmenšom od 10. storočia – dejú rôzne podivné a nevysvetliteľné veci. Nemienime v tomto smere objavovať žiadnu Ameriku, keďže to (na rozdiel od všeobecne prijímaného tvrdenia) urobil už dávno Charles Berlitz a jeho nasledovníci, ako aj nemenej početný tábor „kritikov“ a „odhaľovateľov“ – najčastejšie však iba špecialistov spoza kancelárskych stolov, ktorí nikdy nevstúpili na palubu lode a za celé svoje teoretické i praktické poznanie vďačia pripojeniu k internetu, čo však nie je vždy tou najlepšou metódou získavania poznatkov.
Zem podľa kryštalickej mriežky: miesta, kde sa strácajú lietadlá a lode
Tých „predpekiel zatratencov“ a „diabolských morí“ je však omnoho viac, napríklad americký prírodovedec Ivan Sanderson ich definoval prinajmenšom dvanásť. Ich prítomnosť vysvetľuje tým, že naša Zem je vytvorená podľa princípov kryštalickej mriežky a v jej uhloch a rohoch sa odohrávajú dnešnej vede sotva pochopiteľné procesy – analógia mikroskopických javov v kryštalickej štruktúre v meradlách celej planéty. Hoci má Sandersonova koncepcia naše sympatie, omnoho viac sa nám pozdáva hypotéza o Gai, v ktorej by kryštalická mriežka Zeme nebola ničím iným ako jej exoskeletom, podobným, aký majú napríklad mriežkovce (Radiolaria)... Hypotéza rovnako nezvyčajná a vysvetľujúca presne to isté, čo domnienka doktora Sandersona. A rovnako elegantná.
Z u nás dostupnej literatúry sme vybrali nezvyčajné prípady a morské katastrofy, ktoré dokážu vyvolávať v ľudských snoch nočné mory a pripravujú im pocity hrôzy, časom až mystickej či metafyzickej, keďže miznutie lodných a leteckých posádok nie je predsa každodenným javom. Dovolíme si uviesť defilé obetí bermudského trojuholníka, čím napodobníme známeho „kritika“ jeho legendy Lawrencea D. Kuscheho, ktorý si myslel, že raz a navždy sa vyrovnal s jeho tajomstvami. To však ostalo len jeho – určite zbožné a chvályhodné –želanie, hoci svoje domnienky publikoval pod pompéznym a jednoznačným názvom Záhada bermudského trojuholníka: Vyriešená (The Bermuda Triangle Mystery: Solved). Knihu sme prečítali niekoľkokrát od prvej po poslednú stranu, aby sme zistili – hoci to možno vyznie neskromne – že L. D. Kusche vie o „predpeklí zatratencov“ presne to isté čo my: teda dosť málo. Metóda vyrovnania sa s legendou bermudského trojuholníka či Diabolského mora pomocou účelovo vybraných, z kontextu vytrhnutých citátov americkej a britskej tlače k ničomu nevedie, keďže týmto spôsobom možno dokázať naozaj všetko, čo sa nám len zachce.
Čo videl objaviteľ Ameriky?
Začneme úplne abovo, a to nielen v zmysle príslovečnej anekdoty o Kolumbovom vajci. Počas plavby najslávnejšieho objaviteľa všetkých čias pozdĺž 28. rovnobežky sa zápisy v lodnom denníku Krištofa Kolumba len tak hmýria zmienkami o „podivných zábleskoch ohňa padajúceho do mora,“ vyzerajúcich ako „nepodarená voskovnica, ktorá sa rozsvecuje a zhasína,“o „záhadných svetlách pod morskou hladinou,“ o „mužoch vydesených zmäteným správaním lodného kompasu“. Hoci sa na tieto svedectvá mnohí bádatelia zvykli dívať s dešpektom, sprevádzaným v tom najlepšom prípade blahosklonným úsmevom, ako si vysvetlíme to, že o 477 rokov neskôr posádka kozmickej lode Apollo 12 pozorovala v bermudskom trojuholníku „záblesky živého ohňa“ (ako astronauti vypovedali), dokonca išlo o posledné viditeľné svetlá na našej planéte?
Posádky plachetníc od prvých plavieb do týchto oblastí sa však obávali nebezpečenstva ešte zlovestnejšieho, ako boli nejaké tajomné svetlá či záblesky na mori. Zmiznutia lodí v bermudskom trojuholníku sa totiž sústreďujú hlavne v oblasti západného Atlantiku, nazývanej Sargasové more, charakteristickej častým bezvetrím a výskytom morských chalúh dosahujúcich dĺžku jedného metra. Sargasové more v Kolumbových zápiskoch a farbisté rozprávanie členov jeho posádky sa stalo živnou pôdou pre jednu z najslávnejších námorníckych legiend novoveku.
-pokračovanie-
Úryvok z knihy Miloša Jesenského a Roberta K. Leśniakiewicza “LODE MŔTVYCH”
S dovolením autora
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.
Súvisiace:
Bermudský trojuholník
https://www.miesta.net/rubrika/rubriky/bermudsky-trojuholnikMILOŠ JESENSKÝ Výber
https://www.miesta.net/rubrika/milos-jesensky-vyberROBERT K. LEŚNIAKIEWICZ Výber
https://www.miesta.net/rubrika/robert-k-lesniakiewicz-vyber
