V roku 1940 prenikol ›› Konrad Zuse (vyslovuj Zús), muž, ktorému sa pripisuje skonštruovanie prvých počítačov, do podstaty spôsobu ako by vesmír mohol fungovať. Keď tak spravil, prišiel tiež na nový náhľad na našu úlohu v stvorení. Keď vymýšľal programy do prvých počítačov, položil si otázku, ktorá znela viac ako z románu, ako seriózna vedecká možnosť.
Je vesmír jeden veľký počítač?
Zusova otázka bola jednoduchá: Je možné, aby celý vesmír pracoval ako veľký počítač, s kódom, vďaka ktorému bude všetko možné? Alebo čo je možno ešte bizarnejšie, kládol si otázku, či nejaký druh vesmírneho počítača neustále vytvára vesmír a všetko v ňom. Inými slovami, žijeme vo virtuálnej realite riadenej naozaj veľkým počítačom tvoreným kvantovou energiou? Toto je dôležitá otázka a jej dopad, ktorý otriasa všetkým, od myšlienok o živote a evolúcii, až po samotné základy náboženstva. Tvorí tiež základ populárneho filmu z roku 1999 – Matrixu.
Zuse bol očividne muž, ktorý predbehol svoju dobu. O 30 rokov neskôr rozviedol tieto myšlienky v knihe Calculating Space a dal do pohybu udalosti, ktoré viedli k revolúcii v spôsobe nazerania na realitu a každodenný život1. Opísal ako tento úžasný náhľad vznikol, ako prepojil stroje, ktoré vytváral a stroje vesmíru. „Stalo sa to keď som rozmýšľal o príčinnej súvislosti (vzťah medzi vecami, ktoré sa stali a čo spôsobilo, že sa stali)“, povedal, „a zrazu mi napadlo interpretovať kozmos ako obrovský počítač.“2
Výsledkom tohto spôsobu nazerania na vesmír je, že či sa už bavíme o skalách a stromoch, oceáne, vás alebo mne, všetko je informácia. A tak ako informácia môže byť výsledkom procesu, ktorý dal všetko dokopy, tak je aj vesmír výsledkom veľmi veľkého programu, ktorý začal veľmi dávno v minulosti. Zatiaľ čo otázky Kto? a Prečo? sú určite kľúčové, Zuse si kládol skôr otázku, ako je niečo takéto vôbec možné. Hoci sa pýtal správne otázky, technológia na overenie jeho teórii v jeho dobe neexistovala, čo už ale dnes neplatí.
V posledných rokoch nasmerovali nové objavy vedcov naspäť k Zusových pôvodným otázkam. Nadviazali na jeho prácu, početné množstvo ich teraz uvažuje rovnako a pýta sa rovnaké otázky: Žijeme vo virtuálnej simulácii? Ak áno, potom vesmír a všetko v ňom je také aké je a tam kde je, pretože niečo v kozmickom programe to tam dalo. A to by znamenalo, že žijeme v digitálnej realite, kde je všetko vytvorené z informácií a nie z vecí.
V roku 2006 napadlo Setha Lloyda, konštruktéra prvého kvantového počítača, že posunie myšlienku digitálneho vesmíru o krok vpred a to z otázky Čo ak? na výrok To je. Vďaka jeho výskumu v novom odbore – digitálnej fyzike, niet pochýb o jeho postoji k tomuto novovznikajúcemu názore na realitu. „Dejiny vesmíru sú, v podstate, obrovský neustále prebiehajúci výpočet,“ tvrdí3. Ak máme pochybnosti o tom, čo presne má Lloyd na mysli, objasňuje svoje objavy. Namiesto tvrdenia, že vesmír môže byť kvantový počítač, vťahuje nás do najradikálnejšieho opisu reality za posledných 2000 rokov: „Vesmír je kvantový počítač (zdôrazňujem).“4 Z Lloydovho uhla pohľadu, všetko čo existuje, je výstup z kozmického počítača. „Ako výpočty postupujú, realita sa odhaľuje,“ vysvetľuje.5
Wow! V prvom momente sa nám až zakrúti hlava z toho, čo všetko to môže znamenať. Potom sa ale bližšie zamyslíme a nadýchneme, sadneme si pohodlne na stoličku a povieme si: „Hmm...v podstate to dáva zmysel. Takto veci naozaj môžu fungovať!“ Dôvodom je, že prirovnanie atómov každodenného sveta k informáciám v počítači naozaj funguje.
Gregg Braden
S láskavým dovolením www.greggbraden.com
5x najpredávanejší autor New York Times a medzinárodne uznávaný ako priekopník premostenia vedy, spirituality a ľudského potenciálu.V rokoch 1979 až 1990 pracoval v spoločnostiach Fortune 500 ako sú Cisco Systems, Philips Petroleum a Martin Marietta Aerospace ako riešiteľ problémov v čase krízy. Pokračuje v tom dodnes, keď spája modernú vedu a múdrosť zachovanú v odľahlých kláštoroch a zabudnutých textoch v riešeniach pre reálny svet.
Jeho objavy viedli k 12 oceneným knihám vo viac ako 40 jazykoch. Watkins Journal v Spojenom kráľovstve ho uvádza medzi prvými 100 “žijúcimi ľuďmi s najväčším spirituálnym vplyvom” už piaty rok po sebe a v roku 2015 bol nominovaný na prestížnu Templeton Award. Toto ocenenie založil v roku 1972 sir John Templeton na počesť “vynikajúcich jednotlivcov, ktorí venovali svoj talent rozširovaniu vízie ľudského účelu a konečnej reality”.
Výber zo strán 16 až 18 ›› Gregg Braden: Spontaneous Healing of Belief (Spontánne liečenie viery). Copyright © 2008 (Hay House)
Zdroj: https://www.greggbraden.com/blog/living-in-a-virtual-simulation/
Preklad: V.K.
Odkazy
1 Zuse, Konrad. “Calculating Space.” Project MAC. Massachusetts Institute of Technology, 1.2.1970. Web.
2 Zuse, Konrad. “Is the Universe a Computer.” Nemecké Sympózium 6-7 Nov. 2006.
3 Lloyd, Seth. Programming the Universe: A Quantum Computer Scientist Takes on the Cosmos. New York: Alfred A. Knopf, 2006. 3. V tlači.
4 Lloyd, Seth. “Life, the Universe, and Everything.” Zverejnený na webe 1.3.2006. V tlači.
5 Lloyd, Seth. Programming the Universe: A Quantum Computer Scientist Takes on the Cosmos. Výťah z webstránky Random House
Súvisiace:
Editoriál: GREGG BRADEN
https://www.miesta.net/clanok/editorial-gregg-bradenGREGG BRADEN Výber
https://www.miesta.net/rubrika/gregg-braden-vyber
