Je držiteľom ocenenia „Krištáľový tiger“ (1998), „Weberovej ceny“ (2013) a „Mimoriadnej medzinárodnej ceny E.E. Kischa“ (2015). Bol alebo stále je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského PEN Centra a Slovenského syndikátu novinárov. Priezvisko nám správne napovedá, kde hľadať korene. Pokračovateľ váženého turčianskeho ›› rodu Jesenských...
V dobe, ktorá však ešte celkom nepominula, sa svetoznámemu popularizátorovi archeoastronautickej teórie, spisovateľovi a súkromnému bádateľovi Erichovi von Dänikenovi dostalo množstva nelichotivých prívlastkov vzťahujúcich sa k jeho osobe i dielu. Nielen v krajinách východného bloku sa do centra pozornosti samozvaných „kritikov“ a obhajcov jedinej možnej „vedeckej pravdy“ dostal okrem autorovej pôvodnej profesie aj fakt, že tvorca kultovej knihy „Spomienky na budúcnosť“ bol ihneď po jej vydaní zatknutý a odsúdený pre údajné podvody.
Existuje teória, ktorá vysvetľuje genézu jedného z najväčších afrických jazier – Viktóriinho, nazývaného aj Ukerewe a to následkom katastrofy porovnateľnou s tou, ktorá zmietla z povrchu Zeme dinosaurov a definitívne ukončila obdobie ich nadvlády.
Keď som začiatkom leta 1999 písal článok, ktorý vyšiel v prvom čísle dnes už neexistujúceho časopisu „Skryté skutečnosti“ pod názvom „Tajomní Etruskovia prehovorili“ ešte som netušil, že sa k problematike tajomného národa, ktorý sa v období od 8. do 1. storočia pred n.l. zapísal do dejín Západu významnou kapitolou po toľkých rokoch opätovne vrátim. Predmetom nášho dnešného rozprávania tentoraz nebude mediálny návrat starých Etruskov po tajomných karmických líniách, odhaľovaných psychotronikmi, ale hľadanie reálnych Etruskov v modernej dobe tentoraz síce bez okultných metód, ale zato zložitými technikami molekulárnej genetiky.
Vo svojej knihe „Specnaz“ uvádza Viktor Suvorov organizačnú schému Morskej brigády Specnazu. A skutočne, v jej štruktúre sa nachádza sekcia pre miniponorky k plneniu špeciálnych misií. Tá je súčasťou V. Úradu GRU a podlieha Veliteľstvu všetkých štyroch flotíl. A čo o nich píše Suvorov?
Ste pripravení hľadať pirátske poklady na odľahlých ostrovoch? Odhaliť tajomstvá nacistických agentov ukladajúcich tajné dokumenty a nakradnuté cennosti do podzemných štôl a jaskýň? Pátrať po zašifrovaných odkazoch okultných bratstiev, záhadných kultov a tajných spoločností stredoveku, ktorý nebol vonkoncom tak temným obdobím, ako sa nám môže na prvý pohľad zdať? Cestovať, hľadať, pátrať v zaprášených foliantoch, starých obrazoch a mapách po tajnom poznaní?
"Toho rána sa v Karlskrone objavila ruská ponorka s taktickým číslom 137. Bola to ponorka s klasickým pohonom – dieselovo-elektrickým pohonom triedy Tango. Výhodami tejto ponorky sú relatívne nízka váha, neveľké rozmery, výborná manévrovateľnosť a predovšetkým to, že ide o výnimočne tiché plavidlá zamerateľné iba aktívnym sonarom či magnetickými senzormi. Tieto ponorky sú mimoriadne vhodné k nepozorovanému výsadku na nepriateľskom brehu, evakuácii alebo výzvedno-diverznej činnosti v nepriateľských vodách."
Čo môžu mať spoločné drogy s UFO alebo USO? Môže vôbec existovať súvislosť medzi ilegálnym obchodom s narkotikami a Bermudským trojuholníkom? Na tieto otázky nemožno odpovedať bez toho, aby sme súčasne riešili rovnako zaujímavé dilemy – prečo drogy majú tak veľký odbyt v najvyspelejších krajinách sveta? Prečo Pablo Escobarr a jeho medellínsky kartel, kartel z Calí, narkomafie z Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu či Afriky inkasujú závratné zisky z výroby a distribúcie „bielej smrti“?
Tajuplné okolnosti obklopujúce život a smrť Kaspara Hausera dodnes vyvolávajú otázky. Aj keď bolo o ňom napísaných viac ako 3000 kníh a 14 000 článkov, riešenie je stále v nedohľadne, podobne ako to bolo aj predtým. Britský autor Terry Boardman vo svojej knihe „Záhadný Kaspar Hauser“ pre našich čitateľov práve sprístupnenej edičným zámerom vydavateľstva Grada podniká historický výskum otázky položenej zakladateľom antropozofie Rudolfom Steinerom a usiluje sa o jej netradičné zodpovedanie z hľadiska jeho duchovného pôvodu:
Všetko sa to pre jedného z nás začalo istého jesenného večera pred mnohými rokmi, ale touto skúsenosťou sme si „na preskáčku“ prešli obaja: Bola sobota a strašne som sa nudil. Pre šiestaka nie je asi nič horšieho ako nuda sychravého večera a možno aj preto mi mama - vedená neomylným inštinktom, alebo i preto, že ma poznala lepšie ako ja sám - položila pod nos fantastický román Marie Kannovej „Modrá planéta“. Názov, ako aj obsah ma nesmierne zaujali, keďže v tom čase som už prečítal všetky knižky od Stanislawa Lema a ďalších autorov sci-fi šesťdesiatych rokov a preto som ju doslova zhltol za onen večer a časť noci. Z knihy sa mi najviac zapáčil opis pocitov jej hrdinov, ktorí sa vypravili do vesmíru, aby vzápätí počuli „...silné hrmenie Slnka, výbuchy hviezd a ozveny ďalekých galaxií" a to ma úplne vzalo.
