„Sme stratení, pri Bermudách všetko zmizlo. Naše dievčatá budú nariekať, ale nie dlho. Nič si nenahovárajme. Osušia si oči a potom si ich pekne namaľujú. Trochu si poplačú a hneď na nás zabudnú. A čo my na tejto lodi? Čo ostane po nás? Mená, ktoré občas zamrmle stará tetka, krátka modlitba v kostole, zoznam na desiatej strane novín, do ktorých si niekto zabalí kus rybaciny. Toto z nás pri Bermudách ostane.“
R. V. S. Redick
V roce 1986 přivedly služební důvody Roberta Leśniakiewicze do polsko-slovenského pohraničí pod Tatrami, kde si vedle povinností aktivní služby našel čas na zkoumání záhad spojených s těmito „kapesními velehorami“. Kromě vícero pozorování UFO a nevysvětlitelných zmizení lidí v této oblasti, které vyšetřoval, byl nadšen mysteriózní atmosférou pohoří, které se celé věky těšilo zájmu ze strany středověkých prospektorů, alchymistů, přes agenty tajných služeb až po současné hledače vysokohorské romantiky. Toto vše najdeme v jeho knize ´Projekt Tatry´.
Keď sa povie vatikánske archívy, fantázia väčšiny z nás zapracuje natoľko, že pred nami vykreslí obraz ponurých podzemných chodieb osvetlených sliepňajúcimi žiarovkami, kde sa popri pavučinami pokrytých stenách ťahajú nekonečné rady regálov so zaprášenými zväzkami a vo výklenkoch spočívajú predmety a dokumenty, ktoré už celé stáročia neuzreli svetlo sveta. Je však možné, aby sa v neprístupnom podzemí Vatikánu skrývali dôkazy o tom, že vo vesmíre predsa len nie sme sami? Na to sme sa opýtali spisovateľa Miloša Jesenského, autora knihy ›› „Ďaleká misia“. Ako sám s úsmevom hovorí, odpoveďou je „Áno i nie.“ Tak si to poďme spoločne ujasniť.
O Záhadách a Tajomne seriózne, a o schopnosti byť stále Zvedavý a Žasnúť alebo “Všetko, čo ste chceli vedieť o Milošovi Jesenskom, ale báli ste sa opýtať” ;)
Nekonvenčný autor literatúry faktu pozvanie portálu MIESTA k našej veľkej radosti prijal a tak vďaka ústretovosti Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene sme 15. 11. 2017 mohli debatovať na široký okruh tém. Obľúbený zvolenský portál ZV-PODUJATIA.com priniesol reportáž naozaj bleskovo, uvádzame ju v pôvodnom znení:
Mulder a Scullyová analyzujú okolnosti únosu Ruby Morrisovej v Sioux City (Iowa) mimozemšťanmi a podivné schopnosti jej brata, ktorý zapisuje na papier zdanlivo nezmyselné číselné série. Z nich neskôr v centrále FBI identifikujú supertajný kód satelitný kód satelitného prenosu agentúry národnej bezpečnosti, čo spôsobí vo Washingtone zdesenie. Ruby Morrisová, ktorá za dramatických okolností zmizla z kempu pri jazere Okobogee, charakterizovaného Mulderom ako „horúca pôda pre UFO“, bola nepochybne obeťou únosu do vesmíru.
Je smutnou pravdou, že správa o odchode ľudí, s ktorými sme si boli blízki alebo ich poznali, nás väčšinou zastihne nepripravených. Filozofickou otázkou, na ktorú „Memento mori!“ starých Rimanov odpovedá výrečným imperatívom tak neostáva, iba to, či vôbec možno byť na toto pripravený, ale aj to, či sa to napokon prihodí aj nám samotným a táto správa spôsobí zármutok tým, ktorí nás poznali.
Mulder a Scullyová prenasledujú mutanta Eugene Toomsa, ktorý sa vždy po troch desaťročiach preberá z anabiózy, aby spáchal vraždu a zmocnil sa pečene svojej obeti, ktorú vzápätí pojedá. Stav, ktorý umožňuje Toomsovi perzistovať po celé desaťročia má najbližšie k biologickému termínu hibernácie, nazývanej tiež anabióza. Aká je vlastne jej podstata?
Agentku Danu Scullyovú pridelia k agentovi Foxovi Mulderovi, aby dohliadala na jeho metódy pri vyšetrovaní neobjasnených prípadov FBI. Ich prvou spoločnou akciou sa stáva pokus o objasnenie série záhadných úmrtí niekoľkých stredoškolákov, ktorú otvára únos dievčaťa objaveného až ako mŕtvolu v horách severozápadného Oregonu a s dvoma zvláštnymi škvrnami na zápästí. Pilotný príbeh naviac začína upozornením, že dej bude vychádzať zo skutočných udalostí. O tom však môžme celkom pokojne pochybovať, hoci fenomén únosov do UFO (abdukcia) má svoje reálne, i keď doposiaľ veľmi málo známe pozadie.
Alexandra Veľkého usmrtilo bodnutie komára, Henricha VIII. genetická porucha a na syfilis zomrelo po objavení Ameriky viac ľudí ako bolo obetí v druhej svetovej vojne.
Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali chod histórie a prispievali k jej prekvapujúcim obratom. Dedičné choroby, epidémie, zranenia a ich úspešné či neúspešné liečenie tak ovplyvňovali bytie sveta v minulosti oveľa viac, ako si dnes dokážeme pripustiť.
