“Jelikož nebylo známo, že by starověcí Egypťané žijící v období od 3.-1. tisíciletí př. n. l. měli vyvinutou strojní technologii, a od těch dob ani žádná jiná civilizace až do moderních dob, stavitelé odpovědní za kámen v Abú Rawáš a čedičový dvůr Chufuovy pyramidy museli žít v dávných prehistorických dobách. Důkazy hovoří samy za sebe.
Byla tu Civilizace před Civilizací. Rád jí zmiňuji jako Civilizaci X.”
“Keď sa potvrdilo, že pyramídy v Sakkáre sú hrobky, logicky sa usúdilo, že všetky pyramídy musia byť hrobky. Pravdepodobnosti tohto tvrdenia, že všetky pyramídy sú hrobky, pridávala aj skutočnosť, že na východ a na západ od najsevernejšej pyramídy v Gíze sa nachádzali dva cintoríny (oblasti mastáb). Stav pyramíd v Sakkáre, o väčšine ktorých sa predpokladá, že boli postavené až po pyramídach v Gíze, však v tejto logickej súvislosti predstavuje vážne problémy. Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre je jedinou, ktorá je v dobrom stave, napriek tomu, že to nie je skutočná pyramída. Stupňovitá pyramída bola totiž pôvodne mastabou, ktorú neskôr upravili na pyramídu.”
Myšlenka, že Chufuova pyramida byla hrobkou, popírá logické a přesvědčivé uvažování. Zaprvé, pohřební předměty nebyly nalezeny v žádné z komor pyramidy. Ani tam nejsou žádné nápisy, které by popisovaly hrobku. Zadruhé, její vnitřní vzhled je zvláštní a neodpovídá anatomii lidských bytostí. Průchody, které vedou do jejích tří komor jsou jen o něco málo vyšší než tři stopy (cca 90 cm) na výšku i na šířku. Ani tam nejsou žádné schůdky, takže abyste se mohli pohybovat, musíte se plazit po čtyřech. To činí pohyb uvnitř pyramidy téměř nemožným pro kohokoliv, natož pro pohřební průvod. Zatřetí, stěny a zdi nejvyšší komory, domnělé pohřební komory, byly postaveny ze sedmdesátitunových granitových desek s dalšími pěti vrstvami granitu v oblasti nad jejím stropem. Nakonec, jak by každý detektiv považoval za důležité, tak kolosální struktura jako je Chufuova pyramida vyžaduje enormní zdroje na vybudování, což vyžaduje oprávněný a odůvodněný motiv. Tím hrobka není.
Atlantida: jméno, které zná každý a téměř každý ví, že odkazuje na bájný zatopený ostrov v Atlantském oceánu, který byl poprvé zmíněn v příběhu řeckého filozofa Platóna někdy během 4. století př. n. l. Zda Atlantida existovala, je domněnkou už skoro čtyři sta let, a to od té doby co v roce 1626 vydal Francis Bacon svůj román Nová Atlantis. Atlantida je kontroverzí, která trvá dodnes.
O Cheopsovej pyramíde už bola napísaná celá séria článkov. No každú chvíľu sa objavujú nové informácie, ktoré vás znova a znova prinútia vrátiť sa k tejto náročnej téme...
Počas chvíľky pokoja som v tieni Údolného chrámu skúmal mapu Gízy nasnímanú zhora a uvažoval som o tom, že každá pyramída vyzerala ako mikrokozmos, a ako satelitné pyramídy, ploty, chrámy a ďalšie konštrukcie navzájom určujú jedna druhú. Keď som sa na pyramídy pozrel spoločne, vnímal som poradie faktorov, ktoré z nich robili samostatnú formu architektonického vyjadrenia.
Smaragdové dosky sú jednou z najväčších záhad archeológie. Možno ich pokladať za skrytú stránku egyptskej mytológie, plnú príhod, v ktorých sa legendy stretávajú s históriou.
Učenci pokladajú Smaragdové dosky za legendu súvisiacu s božstvami starovekého Egypta. Táto legenda vraj odhaľuje záhady starovekých spoločností, ktoré prežili veľkú potopu. Dosky sú známe ako zašifrované Hermetické nápisy, ktoré údajne obsahujú tajomstvá alchýmie a základy Hermetickej tradície.
História dosiek preložených na nasledujúcich stranách je zvláštna a je na neuverenie pre moderných vedcov. Ich starobylosť je úžasná, datuje sa približne na 36.000 rokov pred Kristom. Písal ich Thoth, atlantský Kňaz-Kráľ, ktorý založil kolóniu v starovekom Egypte po potopení materskej krajiny. Bol staviteľom Veľkej Pyramídy v Gíze, mylne pripisovanej Cheopsovi. Tu zahrnul svoje znalosti starovekej múdrosti a tiež bezpečne utajené záznamy a nástroje starovekej Atlantídy.
Egyptologická literatúra je rozsiahla, utápa sa však v -izmoch: ›› skepticizme, ›› relativizme, ›› materializme, ›› prezentizme, ›› obskurantizme a ›› scientizme. Napriek tomu však niektoré teórie vo “vonkajších kruhoch” dávajú zmysel, vlastne dávajú väčší zmysel, než konvenčné teórie.
Ľudstvo tak zostarlo, že zabudlo na časy keď bolo ešte mladé a pôvod človeka je zahalený tajomstvom. Podľa konvenčných poznatkov bolo ľudstvo v minulosti primitívne a potom sa veci začali vyvíjať, pokiaľ sa ľudia nedostali zo štádia barbarstva a nestali sa múdrejšími a schopnejšími. Nový dôkaz však naznačuje niečo iné – že na úsvite svojej histórie bolo ľudstvo možno vedecky a technologicky oveľa ďalej, než by očakávali moderní ľudia.
