Horoskopy ju priťahovali už od detstva. Spolužiačkam veštila z ruky, pri hre obyčajných sedmových kariet mávala rôzne predstavy a vízie, ktorým vtedy vôbec nerozumela. Postupom času zistila, že toto je POSLANIE. Práca v oblasti poradenstva ľudom ju nesmierne baví, ale priznáva, že psychicky je veľmi vyčerpávajúca a niekedy je veľmi ťažké ju zosúladiť s rodinou. Najväčšiu radosť však má, ak klient, ktorý sa ozval pre neho s neriešiteľným problémom, po čase pošle email, že aj vďaka nej bolo nakoniec riešenie hračkou. Dámy a páni, Numerologička a Tarotmanka Petronela!
Tenhle pes se narodil na Štědrý den v roce 2002. Narodil se se třema nohama. Dvě zadní nohy byly zdravé, ale jediná přední byla tak špatná, že musela být amputována. Pochopitelně, že nemohl chodit. Jeho první majitel si myslel, že pes nebude moci žít. Uvažoval o tom, že ho nechá utratit. Tehdy se objevila žena jménem Jude Stringfellow a rozhodla se, že se o psa postará. Dala mu jméno Faith (angl. víra, důvěra, věrnost, záruka, slib).
Zaujímavú skutočnosť predstavuje správa nemeckého profesora Karla Sudhoffa, ktorý v roku 1904 objavil vo florentskej Biblioteca nazionale centrale latinský preklad Paracelsovho spisu De Alchimia liber vexationis datovaný rokom 1575 a zastával názor, že ide o Rhaeticovu prácu - to by však niekto iný musel dokončiť preklad po jeho smrti. Iný Rhaeticov životopisec K. H. Burmeister zase predpokladá, že Rhaeticus posledné roky života trávil v Košiciach prekladaním traktátov slávneho alchymistu Paracelsa, ktorý dvakrát navštívil Slovensko, robil tu pokusy so zlatom v Kremnici ako aj záhadnou minerálnou vodou v Španej doline, ktorá údajne menila železo na meď.
Je naozaj zaujímavé, ak sa práve v tomto druhu seriálov stretávame so zvláštnou poetikou zmenených stavov vedomia, čo platí i pre množstvo jeho motívov, ktoré môžeme bez váhania zaradiť do skupiny paranormálnych javov. Osobitnú kapitolu tvoria šamanské rituály, ktorými sa inšpirovali tvorcovia epizódy „Stopy sĺz“. Tu sme sa stali svedkami toho, ako magické praktiky poslúžili boju Indiánov o územie ich rezervácie v Montane, ktoré má neprávom zabrať spoločnosť New Blains Electric, stavajúca elektrické vedenie vysokého napätia. V epizóde „Živý mŕtvy“ (Walking Death) unesú v kolónii haitských imigrantov príslušníci bývalej tajnej polície diktátora Duvaliera mladé dievča Denisu a na mieste činu pohodia bábku - varovanie woodoo, aby svedkovia mlčali. MacGyver s pomocou svojich priateľov odhalí praktiky niekdajších dôstojníkov haitskej polície, ktorí zastrašovaním za pomoci obradov woodoo pripravujú pôdu pre zvrhnutie demokratického zriadenia.
Keďže patrím medzi pravidelnejších divákov populárneho amerického seriálu druhej polovice osemdesiatych rokov pod názvom „MacGyver“ z produkčnej dielne Johna Richa a Henryho Winklera, rozhodol som sa venovať jeho obsahu z aspektu paranormálnych javov. Aj keď si tento text nečiní nárok na úplnosť vzhľadom k posudzovanej téme, môže byť vcelku zaujímavým zistením skutočnosť, do akej miery sa televízni tvorcovia inšpirovali aj fenoménmi, ktoré stoja v centre pozornosti milovníkov záhad.
Keď 7. 7. 1930 zomrel v sussexskom Crowborough sir A. C. Doyle, zanechal za sebou impozantné literárne dielo v podobe asi 60 kníh. Okrem nerozlučnej dvojice Holmes - Watson, vystupujúcej v štvorici už menovaných románov a 56 poviedkach sústredených v antológiách Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (The Adventures of Sherlock Holmes) a Spomienky na Sherlocka Holmesa (The Memoirs of Sherlock Holmes) zaľudnili Doylov svet aj ďalšie nezabudnuteľné postavy prechádzajúce z jednej knihy do druhej ako bol, napríklad, hrdinský napoleonský dôstojník Étienne Gérard či nezabudnuteľný profesor Challenger, ktorým budeme venovať ďalšiu pozornosť.
V roku 1890 sa v rukách čitateľov ocitol druhý Sherlockov príbeh pod názvom „Znamenie štyroch“ (The Sign of Four). Tento viac ako ktorýkoľvek iný ovplyvnil indickými motívmi inšpirovaný román Michaela Collinsa „Mesačný kameň“ a dodnes predstavuje pôsobivú kompozíciu Holmesovej dokonalej práce s motívom prekliateho orientálneho pokladu, ktorý tak vzrušoval myseľ románopiscov na prelome 19. a 20. storočia.
Možno iba súhlasiť s názorom istého literárneho kritika, podľa ktorého by bolo určite smiešne predstavovať Sherlocka Holmesa - toho predsa pozná takmer každý - aj ten, ktorý túto známosť popiera so slovami, že detektívky predsa nečíta. Od roku 1887, kedy sa geniálny knižný detektív predstavil čitateľom v Doylovom románe „Štúdia v šarlátovom“ spolu s neodmysliteľným doktorom Watsonom ubehlo už neuveriteľných 115 rokov, počas ktorých sa Holmesova postava s ostro rezaným profilom tváre a vysokým čelom, v cestovnom plášti, čiapkou a fajkou v ústach stala jednou z najpopulárnejších literárnych charakterov pre čitateľov celého sveta.