Za súmračnými tajomstvami Tretej ríše na území Poľska a Čiech sa v nasledujúcom článku prenesieme do Kráľovca vo východnom Prusku (Königsberg, dnešný Kaliningrad), kde 6. apríla 1945 podnikol 3. bieloruský front po niekoľkých dňoch zničujúcej delostreleckej a bombardovacej prípravy posledný útok na mesto. Na 35.000 mužov, ktorí sa pripravili k obrane v pevnostnom systéme mesta, vybudovanom v druhej polovici minulého storočia zaútočilo delostrelectvo, štyri armády a 2.500 lietadiel. V záplave leteckým bômb a delostreleckých granátov padajúcich z oblohy sa mesto zmenilo na horiacu pochodeň.
Text, ktorý píšete, má tendenciu vťahovať vás do jeho vlastného sveta, teda do textu samotného: autor sa stráca vo svojom texte ... Okrem toho, že tam blúdite ako v neznámej krajine, zároveň riskujete, že skutočného Autora nenájdete, navyše - takýmto ponáraním sa do textu vznikajú odbočenia: celkový rytmus toho, čo chcete povedať je potom zložitejší na percepciu... Pozornosť na prstoch, ale aj na monitore - a zároveň maximálna otvorenosť voči tomu, čo prichádza, vás zaručene udržia „nad hladinou“. Pri tomto type písania sa už tak veľmi nekoncentrujeme na našu takzvanú logickú myseľ – o ktorej sme si doteraz azda mysleli, že „má na svedomí“ naše písanie... Naše skutočné písanie „vychádza“ kdesi z oblastí, kde logická myseľ končí... Tam, kde končia všetky logické riešenia začína Krajina krajina mimo ilúzie – Krajina Skutočnosti... A v nej prebýva skutočný Autor... V zásade platí – to, čo sa vám deje vo vonkajšom svete, reprezentuje váš vnútorný Príbeh – teda príbeh Toho, ktorým v skutočnosti ste... Stopovaním vonkajšej „reality“ nakoniec nájdete svoj vlastný Kód...
Existence efektu placebo je poměrně široce známa, a to již velmi dlouho a nemuseli jsme čekat s jeho prokázáním na mimořádně drahé vědecké výzkumy (viz rčení „Věř a víra tvá tě uzdraví!“). Placebo efekt lze definovat jako pozitivní účinek látky či energie tzv. „objektivně neúčinné“, s tím, že subjekt přijímající tuto látku či energii považuje za objektivně účinnou a tudíž pozitivní účinek předpokládá a očekává. Mnohem méně známý, ale už z logiky věci a provedených důkazů přesto stejně silný je i opačný efekt, pro který se užívá označení "nocebo" z latinského "budu škodit". Výzkumy efektu noceba ještě zdaleka nedosáhly rozsahu studií placeba (který je víceméně prováděn při výzkumu účinnosti každého léku), ale přesto výsledky jsou již jednoznačně průkazné.
Nemôžem si už zakrývať oči pred vplyvom a účinkom svojich vnútorných rozhodnutí na vývoj a fungovanie mojej vlastnej reality! Myslím to tak, že svoje najvnútornejšie rozhodnutia sa v živote p r e j a v i l i a r e a l i z o v a l i sa. Dokonca je to tak, že moje najvnútornejšie rozhodnutia „zrušili platnosť“ všetkých vonkajškových... Existujú NEVIDITEĽNÉ ROZHODNUTIA, ktoré činíme „sami v sebe“ - ako som si dnes už istý - sú to tie najúčinnejšie rozhodnutia: práve tie určujú, čo nám vyjde a čo nám nevyjde... Každý človek dnes však v i e, že vo svojom živote m u s í prijímať rozumovo-rozumné rozhodnutia, ktoré sa viac-menej n e z l u č u j ú s pocitmi, vychádzajúcimi z nášho vnútra... Viem to aj ja: a tak ich činím aj sám – nemôžem však už zakrývať, že zároveň s nimi „prebehne“ kdesi v hĺbke mojej bytosti ešte iné a veľmi utajené „rozhodnutie“ - prejavuje sa dobre ukrývaným odporom k činnosti, pre ktorú som sa práve rozumovo a „na sto percent“ rozhodol... Celý život sa usilujem potlačiť tento vnútorný Hlas– bojujem proti nemu, lebo sa mi vidí, že ma vedie do priameho stretu s celým okolím – azda s celou spoločnosťou, ak nie s celým svetom...
Napísal som krátky list istému mocnému mužovi, kde som mu chcel vyjadriť, že sa na neho za nič nehnevám a beriem všetko, čo medzi nami bolo, ako svoju školu a skúsenosť... To, čo sa dialo medzi mnou a tým človekom som považoval za svoju osobnú skúšku a výzvu ako praktizovať „odpustenie“... Len čo som stlačil tlačítko „browse“, aby som stiahol dopis z plochy do mejlu, vynorila sa mi pred očami celkom nečakane krátka scénka z pred pár rokov... Povedal som známemu o inej mediálnej osobnosti /o ktorej si mnohí mysleli, že mi spôsobila krivdu/, že som tomu človeku zo šoubyznisu o d p u s t i l...
"Pokud si člověk nechá vyhotovit horoskop, takové rozhodnutí má přinejmenším dvě důležité položky. Za prvé je to známka toho, že onen člověk dal šanci něčemu neznámému. Astrologii pravděpodobně nezná, astrologii pravděpodobně příliš nedůvěřuje, ale přesto si řekl, že to zkusí, i kdyby jej to mělo stát zklamání a vyhozené peníze. Myslím si, že takové rozhodnutí je víceméně intuitivní rozpoznání toho, že kdesi cosi můžeme dostat. Podobně jako když houbař rozhrne trávu na nečekaném místě, a skutečně tam najde houbu, kterou tam neviděl a nečekal. A ona tam přitom skutečně vyrostla. Rozhrnutí trávy mu stálo za to."
Po absolvovaní jazykového gymnázia na pražských Vinohradoch študoval rok teológiu na dvojjazyčnej Uni v švajčiarskom Fribourgu. Dva roky (92-94) strávil v Kolíně nad Labem v noviciáte Jezuitského rádu. Ďalšie dva roky (94-96) štúdiom filozofie na rádovej vysokej škole v Mníchove. V Institute für Kommunikation und Medien sa pripravoval na dvojkombináciu kňaz-publicista. V roku 1996 na vlastnú žiadosť z rádu vystúpil. Začal pracovať ako súkromný učiteľ nemčiny a súčasne pokračoval v štúdiu religionistiky na pražskej FF UK. Dámy a páni, astrológ Antonín Baudyš jr. (* 1. 12. 1972, 2.50 SEČ/CET v Prahe)
O vegetariánství toho bylo řečeno již tolik, že se zdá, že není již možno říct nic nového. Po pravdě řečeno ani tento článek nepřináší (dokonce ani dle mého názoru) nic zcela nového. Základním smyslem je udělat určitou rekapitulaci a strukturalizaci různých názorů a dát je do vzájemných souvislostí zejména za použití mé oblíbené metody, tj. použití pohledu z různých rovin či úrovní poznání. Jako jsem již vícekrát uvedl, často dochází k názorovým neshodám v důsledku toho, že názoroví „odpůrci“ uvádějí svá zdánlivě protichůdná stanoviska z různých rovin, které nejsou vždy zcela slučitelné.
Ako som tam tak stál, zapadalo slnko: Tatry dostali modrastý nádych a v diaľke pred sebou som mal zložený vejár hôr – pochopil som ako to videl a namaľoval Benka... A práve v tej jednej prchavej a krátkej chvíli to ku mne prišlo: dávno zabudnutá spomienka, alebo azda čosi z minulých životov, ak vôbec o niečom takom možno hovoriť?