Malé deti majú k meditácii bližšie než dospelí, úplne prirodzene ešte žijú vo svete plnom obrazov a rozprávok, mýtov a príbehov. Výhodné je, že prirodzene prisudzujú veľký význam vnútorným skúsenostiam na rovine obrazov. Zatiaľ čo dospelí tieto skúsenosti bežne odmietajú slovami, „to bolo iba vo sne“, „nič než fantázia“ alebo „to sa mi iba zdalo“, vedia deti ešte plakať, keď v deji rozprávky nastane hrozivý obrat alebo keď dostane Gašparko od čerta výprask. Pre deti predstavujú symboly a obrazy v niektorých fázach jedinú oporu a ich prostredníctvom sa s ohromujúcou otvorenosťou vyjadrujú.