Bol taký pekný, teplý nedeľný podvečer. Stmievalo sa a stromy sa pomaly skláňali nad jemne osvetlené stoly terasy. Voľná diskusia mala niečo do seba, aj keď nebola upriamená k presne vyhranenej téme. K istému príbehu niekto trefne zacitoval výrok z biblie. Niekto sa zamyslel niekto pousmial, až na pani v strednom veku. Hanlivo, povýšeneckým tónom vyprskla: Ako niekto môže čítať Bibliu, veď je tam samá krv. Som učiteľka a nikdy by som deti také neučila, a to už vôbec nie Dobšinského rozprávky. Veď jeho rozprávky sú horory... Kde to žieňa nabralo toľko hnevu?!?