V 70 letech 19. století započala v zemědělství revoluce, která by se dnes dala tak příznačně označit, jako zvrat v ovlivňování chuťového smyslu člověka. Přišla nová éra hybridních rostlin, které zvýšily jak produkci, tak i údajnou kvalitu inovovaných agrárních plodin. Organická chemie objevila vhodné vlastnosti rostlin, které byly přeneseny na nově vzniklé hybridní potomky, což umožňuje větší využití chemických hnojiv za účelem větších sklizní.
Erhard Etzlaub (1460?-1532) bol nemecký astronóm, kartograf, geodet a lekár. Narodil sa niekedy medzi rokmi 1455 až 1460 v Erfurte. Rok narodenia stanovujú odborníci na základe imatrikulačného zápisu z roku 1468 Erfurtskej univerzity za predpokladu, že zapísaný študent Eberhardus Eczleiben je práve spomínaný kartograf.
Kritici, ktorí v súčasnosti kritizujú Olympijské hry zato, že sú príliš komerčné, skorumpované a zaplavené množstvom profesionálnych športovcov, často tvrdia, že moderné hry pošpinili ideály starovekých Grékov, ktorí súťažili v pôvodných Olympijských hrách v období medzi rokmi 776 PNL až 393 NL. Ideálom starovekých Olympiád malo byť stretnutie amatérskych športovcov, súťažiacich výhradne iba v mene mieru a dobrých športových výkonov, bohužiaľ je to len ďalší diel z gréckej mytológie. Ak preskúmame päť mylných predstáv o starovekých Olympijských hrách, objavíme v nich niektoré prekvapivé podobnosti s naším súčasným športovým festivalom.
Možná, že se vám kontaktní čočky zdají jako vyústění moderní medicíny. Opak je však pravdou. Tato optická pomůcka naše lidstvo doprovází od nepaměti. Leonardo da Vinci je podle všeho původcem této myšlenky a zhotovitel prvotního nápadu. Zrod tohoto principu se datuje do roku 1508, kdy Leonardo předvedl důkaz o působení rohovky oka ponořeného do misky s vodou. Přenesme se do poloviny 17. století, kdy další badatel René Descartes veřejně vyřkl myšlenku o působení skleněné tuby naplněné vodou na zrak oslabeného oka. Tuba se přikládala přímo k rohovce a svému majiteli měla vylepšit vidění. Jde o historicky první kontaktní čočky vůbec, i když se tento nápad projevil jako nepoužitelný, jelikož znemožňoval mrkání, tak dodal dalším badatelům chuť pokračovat v práci.
Keď som začiatkom leta 1999 písal článok, ktorý vyšiel v prvom čísle dnes už neexistujúceho časopisu „Skryté skutečnosti“ pod názvom „Tajomní Etruskovia prehovorili“ ešte som netušil, že sa k problematike tajomného národa, ktorý sa v období od 8. do 1. storočia pred n.l. zapísal do dejín Západu významnou kapitolou po toľkých rokoch opätovne vrátim. Predmetom nášho dnešného rozprávania tentoraz nebude mediálny návrat starých Etruskov po tajomných karmických líniách, odhaľovaných psychotronikmi, ale hľadanie reálnych Etruskov v modernej dobe tentoraz síce bez okultných metód, ale zato zložitými technikami molekulárnej genetiky.
Priaznivcom praslovanských dejín iste nie je neznáma téma záhadných nápisov, ktoré sú vytesané do skál. Na Slovensku ich poznáme niekoľko. Súčasná veda sa im nechce venovať, pretože ich považuje za podvod (napríklad nápis na Velestúre je vydávaný za naivný pokus romantikov 19. storočia zdôvodniť, že Slovania - Slováci sú na svojom území už večité veky). Ja som však zatiaľ nepočul a nečítal vedecké zdôvodnenie prečo by mali byť nápisy falošné, išlo skôr o pocitové odmietnutie: „Nechceme sa tým zaoberať, je to blud!“
Vychádzajúc z poznatkov predchádzajúcej kapitoly (http://www.miesta.net/clanok/oknom-historie/slovensko-na-ptolemaiovej-ma...) môžeme na vyznačenom území Slovenska na Ptolemaiovej mape hľadať staroslovenské hradiská. Ak stotožníme Ptolemaiove pomenovania so súčasnými mestami, stredovekými hradmi alebo so zaniknutými hradiskami, prepíšeme históriu prvých písomných zmienok slovenských miest do čias Ptolemaia, teda do roku 50 po Kristovi. Ak však chceme použiť výraz staroslovenské hradiská, budeme si musieť ozrejmiť pojem Germán, nakoľko je všeobecne známe, že v tomto období obývali Slovensko kmene germánske...
Zdá sa, že nie všetky zmienky o obroch sú len z ríše rozprávok...
"Dokiaľ antilopy nebudú mať svojich historikov, príbehy o love budú vždy glorifikovať lovcov." (africké príslovie)
Pre vymedzenie územia Slovenska na Ptolemaiovej mape nájdeme geografické oporné body, pomocou ktorých stanovíme prírodné hranice. Niektoré hradiská zakreslené na mape totiž mohli byť vypálené alebo inak spustošené a na súčasnej mape ich už nenájdeme. Vojny v týchto končinách boli na dennom poriadku.
Legendy o obrech se objevily ve všech kulturách ve všech oblastech světa, od nejstarších textů po „obry“, které vidíme dnes v Guinessově knize rekordů. Ale je něco pravdivého na těchto legendách? Jak je mohlo tak mnoho badatelů, navigátorů a obyčejných lidí vidět, ale byli pouze zamítnuti jako sociální mem? Jak fosilie obrů a OOPARTS („out of place artifacts“) zapadají do teorií evoluce a kreacionismu?
