Stále novšie a novšie vedecké objavy ukazujú, že nielen vznik človeka, ale aj celá história ľudstva boli úplne iné, ako sa učíme v škole. Je to neuveriteľné a prekvapivé. Keď sa začnete hlbšie zaoberať prehistóriou ľudstva, zákonite musíte dospieť k tomu, že mnohé kacírske myšlienky sú plne oprávnené. Mnohé veci sú totiž akési nelogické a úplne odporujú mnohým faktom. Sú vedecké doktríny uniformizmu a darvinizmu správne? Alebo človek skutočne žil na Zemi spolu s dinosaurami? Odkiaľ vlastne pochádzame?
Je to najpodrobnejšia kniha o problematike Velestúru, ktorá dosiaľ vyšla. Aká je pravda o najzáhadnejšom nápise na Slovensku? Prečo ho niektorí naši historici spochybňujú? Ako a prečo to všetko bolo? Kto nám chce odoprieť našu históriu? Úplne nové a objavné vysvetlenie! Autor čitateľov detailne oboznamuje čitateľov s históriou nálezu i stavom výskumu v súčasnosti. Objektívne uvádza všetky dosiaľ známe poznatky. Kde sa skrýva tajomný a slávny Velestúr? Kto, kedy a ako objavil neznáme epigrafy nad Kremnicou? Čo hovoria staré ľudové povesti?
V r. 1953-56 študoval na Vojenskej škole Jana Žižku v Bratislave, 1956-59 vo Vojenskom učilišti v Lipníku nad Bečvou a vo Vyškove na Morave. Po absolvovaní školy bol príslušníkom výsadkového vojska v Prešove, Holešove a v Prostějove. V r. 1967-71 študoval v Prahe a v Bratislave filozofiu, estetiku, teóriu a dejiny kultúry a umenia.
Určite ste ich čítali. Články kolujú po nete a ľudia o nich hovoria, pretože sú také aké sú. Jedinečné. Väčšinou sa venujú témam, o ktorých ostatní nepíšu, alebo poukazujú na niečo nové. Zabudnite na rôzne klišé o témach, o ktorých už aj tak dávno všetko viete. Pripravte sa na dobrodružstvo iného uhla pohľadu. A hlavne, záver si musíte urobiť sami...
Je držiteľom ocenenia „Krištáľový tiger“ (1998), „Weberovej ceny“ (2013) a „Mimoriadnej medzinárodnej ceny E.E. Kischa“ (2015). Bol alebo stále je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského PEN Centra a Slovenského syndikátu novinárov. Priezvisko nám správne napovedá, kde hľadať korene. Pokračovateľ váženého turčianskeho 
Ivan Rumanovský uverejnil v Literárnom týždenníku (piatok 27. augusta 1993) článok “Kameňovanie odvážnych”. Uvádza viacero osôb, ktorých diela neboli pre vtedajšiu resp. terajšiu vhodné, pretože podkopávali „oficiálnu“ pravdu o pôvode Slovanov. Okrem mien Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Jaroslav Zástěra, Antonín Horák, Jindřich Wankel, Rudolf Wirchow, Dušan Haruštiak veľký priestor venuje aj Pavlovi Križkovi, dokonca je tu aj kresba velestúrskeho nápisu.
Pôvod pojmov Uhor-Uhorsko i jeho variant Ugor, Ungarn, Venger atď. je čisto slovenský, ako na to už bolo v tejto knihe poukázané niekoľko krát. Avšak takým jednoznačným a exaktným dôkazom o nemaďarskosti slova Uhor nájdeme v katakombách pri Soľnohrade (dnes Salzburg, Rakúsko). Tu v útrobách Mníchovho vrchu (Mönchsberg) sa nachádzajú katakomby, kde v jednom z výklenkov sa nachádza pamätná tabuľa na ktorej stojí:
Uhor-uhorský sa pôvodne vzťahoval na obyvateľstvo hovoriace sklavónskym jazykom teda na Slovänov, dnes jazykovo Slováci, Moraváci, Slavónci, Chorváti, Slovinci, Rusíni; ale geneticky všetci obyvatelia bývalého Uhorska, vrátane dnešných Maďarov. Tento pojem sa „lámal“ (postupne menil) v období maďarizácie – rozumej v období jazykovej a „kultúrnej“ reformy (úpadku). Celý tento podivuhodný proces je pekne odsledovateľný v živote svetoznámeho slovenského skladateľa Franca Lista.