Archeológovia vyzbrojení lopatami, murárskymi lyžicami a novými biotechnologickými nástrojmi plánujú na budúci rok vpochodovať do slávneho starovekého mesta Tróje a zahájiť v ňom nové výskumné práce. „Naším cieľom je pridať novú vrstvu informácií k tomu, čo je nám už o Tróji dobre známe,“ povedal William Aylward, profesor klasickej antiky na Wisconsinskej univerzite v Madisone, ktorý bude viesť expedíciu. „Archeologické doklady sú bohaté. Pokiaľ sa na ne pozrieme bližšie s pomocou nových vedeckých nástrojov pre štúdium pradávneho biologického a kultúrneho prostredia, môžeme objaviť mnoho z toho, čo nám pomôže rozprávať príbeh tejto lokality zapísanej v zozname Svetového dedičstva UNESCO.“
Španielski archeológovia objavili impozantnú stavbu so 4.200 rokov starými obvodovými múrmi a šiestimi vežami pyramidálneho tvaru, ktoré predstavujú architektonicky najpokročilejšiu pevnosť z doby bronzovej. Tento obranný systém bol pomenovaný La Bastida a nachádza sa v pohorí Totana v španielskom juhovýchodnom regióne Murcia. Pevnosť bola postavená z obrovských kameňov spojených vápennou maltou a pozostáva z ohromných 10 stôp hrubých múrov, ktoré miestami dosahovali výšku až 22 stôp a boli doplnené o impozantné veže s pyramidálnou základňou.
Lokalita Zemný hrad sa nachádza južne od Vrábľov. Pozornosť pútala odjakživa. Prvé informácie o lokalite pochádzajú z 19. storočia. V tom čase ju navštevovali mnohí hľadači pokladov – tzv. prví archeológovia. Medzi nich patril aj vrábeľský kráľovský poštmajster Jozef Néčei.
GUATEMALA | Objavenie hrobky, v ktorej by podľa odborníkov mala byť pochovaná mayská "hadia" kráľovná zo siedmeho storočia nášho letopočtu, by mohlo priniesť nové poznatky o politickom postavení žien v klasickom období mayskej civilizácie (približne od začiatku tretieho storočia do roku 900 n.l.). Informovala o tom agentúra AP.
Vrábeľské nálezisko zo staršej doby bronzovej patrí medzi európsku top desiatku, do ktorej sa radia také známe lokality, ako sú Trója či Mykény. Štyritisíc rokov staré mesto a jeho záhady odhaľujú archeológovia kúsok za Vrábľami. To, čo pod zemou našli doteraz, vypovedá o jedinečnosti a niekdajšom mimoriadnom význame tohto územia.
Dnes označujeme pojmem Mléčná dráha pouze „pruh hvězd na obloze. Každý jednotlivý světelný bod, který v Mléčné dráze dokážeme rozeznat, je slunce na to při jejím pozorování často zapomínáme. Udělat si správnou představu o tvaru Mléčné dráhy je pro nás těžké z toho prostého důvodu, že jsme sami její součástí. Díky údajům získaným pomocí Hubblova teleskopu však dnes máme vcelku spolehlivý obraz toho, jaký má naše galaxie tvar a jaká je její struktura.
Pokiaľ by tieto steny mohli rozprávať, tak by určite pomohli vyriešiť jednu mayskú záhadu. Keď pred piatimi rokmi Lucas Asicona Ramírez (úplne vpravo, na snímke s rodinou) začal škrabanie stien pri renovácií svojho domu v guatemalskej dedine Chajul. Keď odpadla omietka, viacvrstvová mayská freska po prvýkrát po storočiach uzrela svetlo (podľa archeológa J. Źrałka, ktorý nedávno odhalil nálezy v National Geographic News)...
Tento článok je napísaný po slovensky. To si asi všimol každý, no možno už nie každý vie, že slovenčina patrí do indoeurópskej rodiny jazykov, ktorá má vyše 400 členov. Keby sa však členovia tejto rodiny stretli na oslave, zrejme by si veľmi nepodebatovali. Do indoeurópskej skupiny jazykov totiž patrí tak perzština, ako aj slovenčina, taliančina či dokonca aj islandčina.