Úžasným objavom vedci potvrdili, že náramok, ktorý sa našiel na Sibíri má 40 000 rokov. Týmto sa stal najstarším šperkom aký bol kedy objavený a archeológovia boli prekvapení, aký je sofistikovaný. Náramok sa našiel na nálezisku nazývanom Jaskyňa Denisovan na Sibíri, blízko pri ruskej hranici s Čínou a Mongolskom. Našiel sa pri kostiach vyhynutých zvierat ako napríklad chlpatý mamut a ostatných artefaktoch datovaných do obdobia spred 120 000 rokov.
Dospelosť spočíva i v uvedomení si miery zodpovednosti za to, v akom svete žijeme. Ak budeme túžiť po Pravde, odzrkadlí sa to možno v podobe senzačného objavu, ktorý zmení pohľad na dávnu minulosť, alebo v podobe radikálneho pokroku vedy, ktorý nám umožní uzrieť tú istú dosiahnutú úroveň i v histórii. Áno, ak posudzujeme kultúry dávno minulé, či tzv. mýtické, pozeráme cez okuliare dnešného stavu vedy. A tak nejak samozrejme predpokladáme, že kedysi to bolo slabšie.
Pred 2200 rokmi pár šikovných etruských rúk vytvoril dosku, ktorá sa stala kľúčom k tejto pozoruhodnej civilizácii. Tento jedinečný bronzový artefakt je známy ako Tabula Cortonensis a okrem toho, že pomohol pri dešifrovaní strateného jazyka – ak čítate medzi riadkami – obsahuje aj nevypovedané tajomstvá etruskej civilizácie.
Žijeme v dobe mocného vzostupu túžby po Pravde, ktorá ako svoju odvrátenú tvár prináša i neskutočné množstvo hlúpostí. Vznikajú opozičné tábory a navzájom sa častujú nelichotivými nálepkami. A viete čo? Vyzerá to, že sa príliš nemýlia ani na jednej strane...
Prvý krát som výraz UFO-SLOVANIA zachytil na jednom z profi archeo fór. Volajú tak všetkých, ktorí profíkmi nie sú a hľadajú alternatívy.
K tejto otázke ma priviedlo nedávne haló ohľadne “odbornej knihy, v ktorej sa nevedno ako, ocitli fotky nahých žien”. Samozrejme sa to neobišlo bez šteklivých komentárov na rôznych archeo fórach. Nakoniec sa z toho vykľula tzv. ›› Guerillová kampaň. Dozvedeli sme sa, že odborná kniha v skutočnosti vyšla v úplnom poriadku a správu o nahotinkách v nej si vymysleli a cielene rozšírili, aby, citujem: “...zvýšili povedomie o českých múzeách...”
Väčšina ľudí už počula o stratenom kontinente Atlantída. Ale niektorí poznajú aj legendárny stratený kontinent Lemúria a polomýtickú krajinu Kumari Kandam. Počuli ste však už o kontinente Mauritia? Táto pevninská plocha formovala časť Madagaskaru a Indie a vedci hovoria, že zvyšok kontinentu dnes leží pod hladinou Indického oceánu.
Největší část proslulých drahocenných pohřebních darů nalezených v hrobě faraóna Tutanchamona je uchovávána v káhirském Egyptském muzeu. Méně se však již ví, že poklad nevyčíslitelné hodnoty obsahuje také některé neobvyklé předměty. Patří k nim například tři stříbrné a bronzové „trumpety". Přesněji řečeno, záhada se skrývala jen v jedné z nich. Když totiž byly roku 1954 trumpety čištěny a probíhala jejich konzervace, zkusili do ní pracovníci fouknout.
“Westcarov papyrus nám prináša najstaršie známe príbehy o zázrakoch. Obsahuje ale tiež náznaky náhlej revolúcie v egyptskej histórii.” Toto napísal James Baikie v roku 1913, v článku pre časopis National Geographic v čase, keď záujem o staroveký Egypt prudko stúpal (o deväť rokov neskôr objavil Howard Carter Tutanchamonovu hrobku). Aj keď za posledných viac ako sto rokov od vydania článku bolo zistené obrovské množstvo informácií o starovekom Egypte a zvyšku sveta, Baikieho slová stále vyjadrujú úžas nad týmto nálezom.
Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.
Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.
