Vědci z University of New South Wales v Sydney nalezli skutečný účel 3700 let staré babylonské hliněné tabulky, která se ukázala jako nejstarší a nejpřesnější mezi starověkými trigonometrickými tabulkami na světě.
Vědci z University of New South Wales v Sydney nalezli skutečný účel 3700 let staré babylonské hliněné tabulky, která se ukázala jako nejstarší a nejpřesnější mezi starověkými trigonometrickými tabulkami na světě.
“Praktiky vnútornej deformácie lebky boli rozšírené po celom svete. Podľa súčasných predpokladov sa tento zvyk objavil nezávisle v rôznych oblastiach sveta, začínajúc v neskorej paleolitickej dobe, ale možno i skôr. V Panónskej panve sa predĺžené lebky datujú do neskorej doby železnej, známej v oblasti ako húnsko-germánska doba, pričom je ich možné odpozorovať u všetkých národov Panónskej panvy rovnako – Sarmati, Alani, Góti, Depidi a Húni. Dodnes sa v Panónskej panve našlo viac než 200 predĺžených lebiek.”
Pokiaľ nebudú nájdené, odkryté a zrekonštruované dokumenty z dávnych vekov, ostávajú nám len posvätné texty, klasické písomnosti a mýty o minulosti. Môžeme dokumenty, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii považovať za dôveryhodný materiál na rekonštrukciu obrazu minulosti?
Značná časť modernej vedy bola známa už v staroveku. Roboti a počítače existovali dávno pred 40. rokmi 20. storočia. Obyvatelia Levanty používali kamenné počítače už v ranej dobe bronzovej, Gréci vynašli v 2. storočí p.n.l. analógový počítač, ktorý je dnes známy ako mechanizmus z Antikytéry. Staroveké hindské knihy udávajú podrobné inštrukcie ako zostrojiť lietadlo – celé veky pred bratmi Wrightovcami. Odkiaľ tieto vedomosti prišli?
Samozrejme, mnohí sa opýtajú, kde sú nástroje, ktoré sa mohli použiť na prácu, ako bola táto. Vieme, že v rôznych častiach sveta sa na archeologických náleziskách našli podivné zariadenia a materiály, ktoré boli označené, uložené do krabíc a schované z dohľadu, pretože nezapadajú do konvenčnej historickej paradigmy.
Väčšina ľudí vie o veľkých stavebných úspechoch Egypťanov z čias dynastií, ako sú napríklad pyramídy a chrámy na planine v Gíze alebo Sfinga. Mnoho kníh a videí ukazuje mrhanie pracovnými silami, ktoré otesávali kamenné bloky na horúcom púštnom Slnku a pozorne ich ukladali na miesto. Niektoré z týchto úžasných diel však jednoducho nepostavili počas obdobia, ktoré voláme dynastický Egypt.
Naše dobrodružstvo so štúdiom starých máp začalo v lete roku 1977, keď Charles Hapgood odpovedal na článok, ktorý sme napísali a v ktorom sme naznačili svoje presvedčenie, že Antarktída je miestom, kde sa kedysi nachádzala Atlantída.* Došli sme k záveru, že Hapgoodova teória posuvu zemskej kôry je chýbajúcim článkom, ktorý by mohol pomôcť odhaliť tajomstvo tohto strateného ostrovného kontinentu. Charles nám odpovedal:
Jedného chladného zimného dňa v roku 1929 sa riaditeľ tureckého Národného múzea Halil Edhem hrbil nad svojou samotárskou úlohou klasifikácie dokumentov. Pritiahol si bližšie mapu zakreslenú na srnčej koži. Keď Halil listinu celkom roztvoril (jej rozmery boli 60 x 90 cm), bol prekvapený, aká veľká časť Nového sveta bola na tejto mape z roku 1513 zakreslená...
“Vypadá to, jako kdyby před sebou kdosi ze startovního bodu A, nahoře na severu, v asi 160 km širokém pruhu pomyslným plamenometem cíleně vypálil všechna zvířata větší než králík, až k bodu B. Poté přešel přes vypálené území, dal si pauzu, a pak z bodu B pokračoval v činnosti na novém pruhu země až k bodu C, přešel vypálenou oblast k bodu C, dal si pauzu, ...atd., až dospěl dolů na jih. V tom je ta podivnost – vymírání velkých zvířat postupovalo v téměř stejných intervalech a hezky selektivně od severu k jihu.”
Do modernej tradície tento scenár vstúpil ako nočná mora planéty Zem: veľký asteroid alebo kométa, alebo roj malých úlomkov kométy zasiahne Zem a spôsobí vážnu katastrofu. Vedci si myslia, že majú dôkaz o existencii roja úlomkov kométy, ktorý do našej planéty narazil približne 11 000 rokov p.n.l. a zabil tisícky ľudí, spustil malú dobu ľadovú a vyhladil mnohé veľké zvieratá.
