Z Š´Chuangových pokladov je zrejmé, že sa jednalo o duchovného vodcu, ktorý poznal pravý zmysel existencie života na zemi. Rovnako ako ostatní veľbohovia i on vedel, že zmyslom pozemskej existencie je očistenie duše pred životom po živote. Veľbohovia učili, že očistenie prichádza skrze obeť. Každý jednotlivec deň čo deň musí zvádzať boj sám so sebou v nekonečnom zápase uspokojovania malicherných životných potrieb. A to je tiež pravý význam terakotových bojovníkov pripravených na boj.
Prvý cisár sám seba označoval za syna Nebies podobne ako Žltý cisár pred ním, ktorý sa podľa legendy narodil z nepoškvrneného počatia potom, čo jasná hviezda ožiarila Nebesá. Rozšifrovaním tajomstva terakotových bojovníkov sa ukázalo, že Čchin Š´ Chuang-ti bol oboznámený so Slnečnou vedou rovnako ako ostatní veľbohovia. Ak preskúmame, čo po sebe zanechal, okrem iného i Veľký čínsky múr, čo je zjavne najväčšie dielo ľudských rúk, aké kedy bolo vytvorené a terakotovú armádu pri Si-ane, môžeme oprávnene konštatovať, že rovnako ako ostatní veľbohovia, i on za svojho života na Zemi konal zázraky. S´-ma Čchien uvádza, že Čchin Š´ Chuangovo telo bolo po cisárovom skone uložené na odpočinok (v pohrebnej pyramíde Li) v jazierku naplnenom ortuťou. Prečo práve ortuťou?
V Mayských proroctvách, Veľbohoch, Tutanchamónových proroctvách a Stratenom hrobe Boha Virakoču som popísal znalosti egyptských, mayských i peruánskych vládcov, ktoré dosahovali tak vysokú úroveň, že sa k nim moderné ľudstvo až teraz začína približovať. Vštepovali ľudu, že Slnko ovplyvňuje úrodnosť pôdy, určuje charakter osobnosti (solárna astrológia) i to, že zmeny polarizácie slnečného magnetizmu spôsobujú na zemeguli cyklicky sa opakujúce katastrofy, ktoré postupne mažú z dejín civilizáciu za civilizáciou. Títo veľbohovia učili, že duša je večná, nepomíňajúca sa a že tie čisté mieria ku hviezdam, zatiaľ čo ostatných čaká znovuzrodenie na Zemi. Vedenie ukryli v cenných, trvalých veciach, aby tí, ktorí v ich dobe zlyhali, mali na budúce väčšiu nádej na spásu.
Na onen chladný, jasný jarný deň v roku 1974 nikto z čínskeho Lin-tchungu nikdy nezabudne. Na miestach, kde ešte pred niekoľkými okamihmi traja mladí roľníci spoločne pracovali, po nich na zlomok sekundy zostal iba obláčik vyzrážaného dychu.
