Archeológia

Mechanizmus z Antikythéry, známy niekedy aj pod názvom „Počítač z Antikythéry“ je staroveký technický artefakt (diferenciálne ozubené súkolie) objavený vo vraku rímskej lode, ktorá sa potopila v roku 67 PNL blízko gréckeho ostrova Antikythera. Vrak lode v hĺbke 42 metrov objavil na jar roku 1900 zberač morských húb Elias Stadiatos a samotný mechanizmus rozpoznal medzi nálezmi z vraku 17.3.1902 archeológ Spyridon Stais, ktorý si všimol, že v jednom kuse kameňa, ktorý z mora vyniesli potápači spolu s inými predmetmi, je zaryté skorodované ozubené koliesko.

Vojničov rukopis je záhadná ilustrovaná stredoveká kniha, napísaná neznámym jazykom v neznámom písme, ktorá doteraz zhatila všetky pokusy o rozlúštenie svojho obsahu. Podľa rádiologického datovania uhlíka C14 bola kniha napísaná niekedy medzi rokmi 1404–1438. Kniha bola pomenovaná po Wilfridovi Michaelovi Voynichovi (Wojniczovi), americkom obchodníkovi poľsko-litovského pôvodu, ktorý rukopis získal v Taliansku v roku 1912. V súčasnosti sa rukopis nachádza vo vlastníctve Yaleovej univerzity pod označením MS 408.

Podľa informácií v štátnych médiách, archeológovia v Číne objavili nových 114 terakotových bojovníkov v pohrebnom komplexe dynastie Čchin blízko mesta Si-an ležiacom v provincii Šen-si. Ako uviedol China Daily, sochy z ktorých sa mnohé našli iba v úlomkoch, boli pestrofarebne pomaľované a ležali vedľa keramických nádob, zbraní a ďalších predmetov. Výskumné tímy tiež našli dôkazy spálených miest na hline, svedectvo o tom, že v jame bol na nejakom mieste založený oheň.

Po stáročia sa vedci pokúšajú vyriešiť záhadu, ako sa kolosálne kamenné sochy Veľkonočného ostrova presúvali. Teraz je tu nová teória a to kolísanie. Viactonové monštrá cestovali až 11 míľ (18 km) z lomu, kde bola vytesaná väčšina z nich bez toho, aby na ich prepravu boli použité kolesá, žeriavy, alebo dokonca veľké zvieratá. Vedci v minulosti testovali mnoho nápadov a zistili, že ostrovania museli použiť kombináciu polienkových valčekov, lán a drevených saní.

MIKULČICE | Archeologové objevili při vykopávkách ve čtvrtém kostele velkomoravského hradiště Valy u Mikulčic na Hodonínsku kosti, a to patrně členů vládnoucího rodu Mojmírovců, i cenné zbytky malovaných omítek. Informoval o tom vedoucí výzkumu Lumír Poláček. Ukryty byly pod hliněnou podlahou chrámu, z něhož se dochovaly jen základy. Mikulčice patřily k hlavním centrům Velké Moravy. Podle některých legend byly patrně jejím hlavním městem Veligradem, který se dosud nepodařilo objevit.

Medzinárodná konferencia o pyramídach v Bosne, ktorá sa konala v roku 2011. Prvá z troch častí, ďalšie časti budú postupne pribúdať...

 

Veľká pyramída v Gíze je monumentom, ktorý fascinuje ľudstvo od počiatku známej histórie nielen svojou veľkosťou a dokonalosťou, ale najmä tajomstvami. Už v staroveku bola Veľká pyramída považovaná za prvý zo siedmich divov sveta. Je najväčším a najstarším z divov a zároveň jediným, ktorý sa zachoval do dnešných dní. Celé tisícročia bola najväčšou a najvyššou stavbou na zemi. Jej dokonalý tvar bol zložený z miliónov na seba nadväzujúcich kamenných blokov, uložených bez medzier a s presnosťou, akú dnes bežne nedosahujú ani najkvalitnejšie stavebné firmy.

Kostra mladej kresťanskej šľachtičnej, ktorá bola uložená na odpočinok na „pohrebnom lôžku“ približne pred 1400 rokmi, poskytuje archeológom vzácne poznatky o počiatkoch cirkvi v Anglicku. Bola objavená v roku 2011, v dedine blízko Cambridge. Mladá žena nosila symbol svojej viery v tvare nádherného zlatého kríža s granátmi, ktorý sa našiel na jej hrudi a je zobrazený na obrázku vyššie. Vedci z Univerzity v Cambridge oznámili minulý týždeň, že nájdený poklad radí hrob medzi prvé známe kresťanské pohreby v Anglosaskom Anglicku.

Čo je, preboha, TOTO? Na fotke vidíme obrovský, strašidelný prst. Rozpoznáte ho takmer okamžite, ale predsa sa musíte pozrieť dvakrát. Kosť sa zdá byť popraskaná. Ako od nejakej sekery. A veľmi, veľmi stará. Mumifikovaná. Na niektorých miestach rozdrobená. Roztrhaná, tuhá koža. Rozštiepené, uvoľnené nechty. Áno, naozaj sa zdá, že ten strašidelný pozostatok je prst. Ale obrovský, 38 palcov dlhý. Aké tajomstvo je za tým?

Lidé v dávných časech změnili okolní krajinu takovým způsobem, že dnes mohou archeologové rozlišit místa, která byla obývána a ta, kde nikdy člověk dlouhodobě nežil.
Dva vědci dnes dokonce využívají daleko více efektivní metody jak lokalizovat tato místa.
Z vesmíru.

Stránky

Odoberať Archeológia