VEĽKÁ EPOCHA | Když dělníci z firmy United Fruit Company začali ve 30. letech minulého století mýtit kostarickou džungli, aby zde založili banánovou plantáž, objevili něco zvláštního. Narazili na početné kamenné koule. Některé z nich byly hodně velké a jen tak si seděly v džungli.
Neskorá doba kamenná mala možno v Afrike skorší začiatok než sa pôvodne predpokladalo – snáď už o 20 000 rokov skôr. Nové analýzy artefaktov z jaskyne v Južnej Afrike odhaľujú, že jej pravekí obyvatelia vyrábali vyrezávané kostené nástroje, používali pigmenty, zhotovovali korálky a poznali jed už pred 44 000 rokmi. Tieto druhy artefaktov boli pôvodne prisudzované kultúre San, o ktorej sa predpokladalo, že sa objavila približne pred 20 000 rokmi.
NAIROBI | Nové fosílie objavené východne od jazera Turkana (bývalé Rudolfovo) v Keni podporili názor, že súčasníkmi nášho priameho predka, človeka vzpriameného (Homo erectus), boli ešte najmenej dva ďalšie druhy skorých príslušníkov rodu Homo. Oznámil to sedemčlenný medzinárodný tím Meave Leakeyovej z Turkana Basin Institute v Nairobi (Keňa) a Freda Spoora z Max-Planck-Institut für Evolutionäre Anthropologie v Lipsku (Nemecko). Okrem vedcov z týchto krajín boli v tíme britskí a americkí.
Približne pred 1800 rokmi, v čase, keď bola Čína rozpadnutá na tri navzájom súperiace kráľovstvá, bol tento neznámy bojovník uložený na odpočinok. Pochovaný je v hrobke s klenutými stropmi spoločne so svojou ženou. V dobe svojej smrti mohol mať približne 45 rokov. Ich telesné pozostatky sa našli vo vnútri dvoch drevených rakiev, ktoré však boli úplne zničené hnilobou.
Je to možná jeden z největších úspěchů naší paleontologie a antropologie a současně i světový unikát: na území bývalého Československa (v Gánovciach, pozn. red.) se podařilo objevit dokonalý otisk mozku neandrtálce. Místo seriózního výzkumu ale nejdřív vypukl spor o pravost nálezu.
Medzinárodná konferencia o pyramídach v Bosne, ktorá sa konala v roku 2011. Druhá z troch častí...
Bagdadská batéria, niekedy uvádzaná aj ako Partská batéria, je súhrnné označenie pre niekoľko artefaktov vytvorených v Mezopotámií v období Partskej dynastie alebo počas éry Sásanovcov (v prvých storočiach NL), ktoré boli pravdepodobne objavené v roku 1936 v obci Khuyut Rabbou'a neďaleko Bagdadu (Irak). Tieto artefakty vzbudili väčšiu pozornosť, keď ich v múzejných zbierkach v roku 1938 objavil Wilhelm König, nemecký riaditeľ Národného múzea v Iraku. V roku 1940 König vydal dokument, v ktorom špekuloval nad možnosťou, že nájdené artefakty sa možno používali ako galvanické články na pokovovanie strieborných objektov zlatom.
Kamenné gule na Kostarike predstavujú súbor viac než 300 kamenných guľovitých útvarov na Kostarike nachádzajúcich sa hlavne v oblastiach Diquis Delta a Isla del Cano. Miestne sú známe pod názvom Las Bolas. Gule sú obyčajne prisudzované zaniknutej Diquiskej kultúre a sú niekedy aj označované názvom Diquiské gule. Tieto skalné útvary sú najznámejšími v celej Istmo-kolumbijskej oblasti. Gule sa pohybujú v rozmedzí veľkosti od niekoľkých centimetrov až cez dva metre (6,6 stopy) v priemere a dosahujú váhu až 15 ton.
Bydlet v podzemí není moc praktické, ani příjemné, a tak lidé tento způsob řešení bytového problému volili jen tehdy, když jim na povrchu něco hrozilo - naposledy v časech náletů a hrozby jaderné války. Tím víc udivuje, že ve starověku vznikala celá podzemní města pro desetitisíce obyvatel. Důvody stavby těchto složitých a rozlehlých objektů (často s mnoha patry) jsou dodnes neznámé, a tak v souvislosti s nimi existují spekulace o klimatických změnách, hrozbě z vesmíru, ale i mimozemšťanech a Atlantidě.
Hora Baigong pri jazere Toson nachádzajúcom sa v provincii Guangdong v Číne ukrýva dodnes jednu z najväčších a stále nevyriešených záhad tohto sveta. Závery expedície čínskych vedcov hovoria o pôsobení dajakej tajomnej, snáď mimozemskej civilizácie v tomto kúte nášho sveta. Aký senzačný objav z okolia hory Baigong priviedol aj logicky uvažujúcich, serióznych vedeckých pracovníkov k myšlienke, že našu planétu mohli v minulosti navštíviť návštevníci z iných končín vesmíru?
