Bagdadská batéria, niekedy uvádzaná aj ako Partská batéria, je súhrnné označenie pre niekoľko artefaktov vytvorených v Mezopotámií v období Partskej dynastie alebo počas éry Sásanovcov (v prvých storočiach NL), ktoré boli pravdepodobne objavené v roku 1936 v obci Khuyut Rabbou'a neďaleko Bagdadu (Irak). Tieto artefakty vzbudili väčšiu pozornosť, keď ich v múzejných zbierkach v roku 1938 objavil Wilhelm König, nemecký riaditeľ Národného múzea v Iraku. V roku 1940 König vydal dokument, v ktorom špekuloval nad možnosťou, že nájdené artefakty sa možno používali ako galvanické články na pokovovanie strieborných objektov zlatom.