Prvý cisár sám seba označoval za syna Nebies podobne ako Žltý cisár pred ním, ktorý sa podľa legendy narodil z nepoškvrneného počatia potom, čo jasná hviezda ožiarila Nebesá. Rozšifrovaním tajomstva terakotových bojovníkov sa ukázalo, že Čchin Š´ Chuang-ti bol oboznámený so Slnečnou vedou rovnako ako ostatní veľbohovia. Ak preskúmame, čo po sebe zanechal, okrem iného i Veľký čínsky múr, čo je zjavne najväčšie dielo ľudských rúk, aké kedy bolo vytvorené a terakotovú armádu pri Si-ane, môžeme oprávnene konštatovať, že rovnako ako ostatní veľbohovia, i on za svojho života na Zemi konal zázraky. S´-ma Čchien uvádza, že Čchin Š´ Chuangovo telo bolo po cisárovom skone uložené na odpočinok (v pohrebnej pyramíde Li) v jazierku naplnenom ortuťou. Prečo práve ortuťou?
Odpoveď na túto otázku je možné nájsť v tibetsko-nacistickom spojení popísanom v publikácii The Black Sun (Čierne Slnko) Petera Moona, ktorý sa venuje konšpiračným teóriám. (Na tomto mieste by som rád upozornil na svoju analýzu faktov a záverov, ku ktorým som na jej základe dospel, pretože sa líšia od toho, k čomu sa dopracoval Peter Moon. Avšak úprimne musím priznať, že by som sa k týmto záverom nikdy nedopracoval nebyť jeho dôkladnej a obohacujúcej práce.)
Moon uvádza, že približne okolo roku 1926 nemeckí nacisti Adolfa Hitlera uverili, že sú potomkami Árijcov, ktorí zhruba v treťom storočí pred Kristom obývali oblasť na rozhraní Európy a Ázie. Neskôr odtiaľ odišli do Indie a Perzie na východe a juhovýchode a do Európy na západe a severozápade. Hitler sa stotožnil s týmto výkladom a zároveň i s mýtom, podľa ktorého boli legendárni Árijci plavovlasí, modrookí belosi so svetlou pleťou, vládnúcou (panskou) rasou a genetickými predkami Germánov.
Hitlerov duchovný učiteľ Karl Haushofer bol kňazom bönu (pôvodné šamanské náboženstvo v Tibete, ktoré chronologicky predchádza budhizmu) a pripravoval Führera na mesianistické poslanie v duchu učení bönu.
Nacisti sa v prvej fáze stotožnili s ezoterickými náukami a verili, že ich korene ako potomkov Árijov siahajú hlboko do minulosti až k prameňu posvätného vedenia ľudstva, k Hermesovi, Thovtovi a Usirovi (podľa mnohých teórií sa jednalo o rôzne inkarnácie tej istej duchovnej energie). Na poli ezoteriky znázorňovali uchopenie vyššieho duchovného poslania (Slnečnej vedy) tak, že arogantne uzurpovali symbol sálajúceho solárneho vetra, svastiku, ktorú používali ako svoj emblém (jej význam unikal modernej vede až do roku 1963, do predvečera vesmírnej misie Marineru II). Nacisti sebavedome ukradli i gesto vztýčenej paže egyptského faraóna Achnatona, symbolizujúcej spojenie so Slnkom, čoby drzú proklamáciu nadradenosti mašírujúc husím pochodom a napodobujúc ezoterickú spolupatričnosť s veľkým architektom vesmíru, Bohom.
Na počiatku dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia bolo v rámci nacistickej strany založené tajné bratstvo známe pod menom Tuliánska spoločnosť, ktorej duchovnou hlavou sa stal rakúsky okultista a učiteľ Rudolf Steiner. Sformuloval vlastnú mystickú a duchovnú metódu výučby nazvanú antropozofia, ktorá odmietala materializmus a kládla dôraz na celkový rozvoj človeka po stránke intelektuálnej, spoločenskej i duchovnej. Hitler ohrozovaný Steinerovou rastúcou popularitou a mocou tohto mystika prenasledoval a ten v obavách o svoj život utiekol do Švajčiarska, kde krátko po úteku v roku 1925 zomrel; puklo mu srdce (podľa niektorých).
Rok 1929 sa stal Hitlerovým Rubikonom. V tomto roku komunisti zavraždili sedem vysokých predstaviteľov tuliánskeho bratstva. Náklonnosť k tuliánom a všeobecné prijímanie ich tézy germánskej nadradenosti vyústili do čistiek namierených proti komunistom, ktoré sa rozhoreli po celom Nemecku. Politické vákuum, ktoré nastalo bolo jedným z faktorov, ktoré umožnili oportunistickému Hitlerovi prevziať moc v krajine a vydláždili mu cestu do čela Tuliánskej spoločnosti.
Hitler si uvedomil neobyčajnú moc latentne ukrytú v ezoterickom poznaní, opustil idealistické a ľudomilné ciele tuliánov a namiesto nich začal usilovať o ovládnutie magických síl vesmíru, ktoré hodlal využiť pre vlastné ciele. Chcel pozdvihnúť Nemcov do postavenia vyvoleného národa. Nacisti začali byť posadnutí megalomániou a etnickými čistkami.
Heinrich Himmler, Hitlerov Reichsführer SS (Schutz-Staffel, čo znamená „ochranný oddiel“), sa rovnako ako jeho vodca zaoberal okultizmom z vlastných dôvodov. Zaujímal sa predovšetkým o runy, tajomné nápisy v najstaršom germánskom písme pôvodom z Dánska z tretieho storočia. Runy boli vyryté do dreva, kovu, kostí i kameňov. Podľa legendy ich ľudstvu odovzdal Ódin, vládca bohov. Ódin je v germánskej mytológii jednooký boh vojny, mágie, inšpirácie a smrti. Je tiež najstarším a najvyšším z bohov germánskeho panteónu. Aby získal dar múdrosti, obetoval oko, daroval ho Mimirovi, najmúdrejšiemu z bohov, na oplátku za to, že mu dovolil piť zo svojej studne. Z toho vznikol biblický slovný obrat, metafora: svetlom tela je oko.
„Svetlom tela je oko. Ak je teda tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude mať svetlo.“ (Matúš 6,22)
Ódin je preto zobrazovaný ako jednooký boh múdrosti.
V roku 1939 Himmler zakúpil opustený hrad vo Wewelsburgu neďaleko Paderbornu v západnom Westfálsku a zrekonštruoval ho. Vybudoval v jeho múroch najsvätejší chrám SS čoby bojovného rádu rytierov. Za vzor si tentoraz nacisti vzali templárov (dvanáste a trináste storočie, Anglicko), ktorí ovládali tajomstvo vyššieho duchovného poznania a zasvätili život boju s neveriacimi (Saracénmi a ostatnými nekresťanmi).
Pod chrámom vo Wewelsburgu sa nachádzala sieň, ktorú Himmler prestaval na svätyňu najsvätejšiu, s oltárom z čierneho mramoru s dvomi striebornými runami „SS“. Na mramore spočíval svätý grál, alebo aspoň jeho replika, teda pohár, z ktorého Ježiš pil pri poslednej večeri a ktorý má údajne nadprirodzenú moc. Podľa jednej z verzií do neho Josef Arimatejský nachytal krv Ježišovu prýštiacu z rán pri ukrižovaní. Kalich údajne odviezol so sebou do Anglicka, kde vybudoval najstarší kresťanský chrám v Glastonbury. Podľa artušovských legiend zhruba z obdobia dvanásteho storočia z pera Geoffreye z Monmouthu, Chrétiena de Troyes a normandského spisovateľa Wacea sa Artuš narodil v Tingtagely v Cornwalle niekedy v šiestom storočí po Kristovi a jeho pozostatky boli uložené práve v Glastonbury. Legendárny panovník zasvätil život hľadaniu grálu v snahe získať nadprirodzenú moc, ktorú údajne kalich mal.
Himmler a jeho súkmeňovci sa nazývali Rádom čiernych rytierov a rovnako ako Hitler spočiatku usilovali o poznanie vyššieho ezoterického vedenia. V honbe za stále vyššou úrovňou poznania posvätného vedenia, ku ktorému patrila telepatia a schopnosť odpútať sa od hmotného tela (oboje veľmi užitočné behom vojny), Himmler sa usiloval nájsť grál a legendárnu Archu zmluvy. (Nacistické úsilie na poli archeológie populárnou formou vykreslil producent a režisér Steven Spielberg vo filme Dobyvatelia stratenej archy.)
Starý zákon hovorí o Arche zmluvy ako o truhlici hebrejského vodcu Mojžiša, v ktorej boli uschované dve kamenné dosky s vyrytým desatorom prikázaní, ktoré mu na hore Sinaj odovzdal Boh. Himmler veril, že národ, ktorý vlastní Archu zmluvy a dosky s desatorom, sa automaticky stáva vyvoleným.
V súčasnosti nevieme, kde sa Archa zmluvy nachádza. Potom čo sa Izraelitom zjavila, preniesli ju cez púšť. Kráľ Dávid ju premiestnil do Jeruzalema, kde bola následne uložená v orákule známom ako Sviatosť najsvätejšia, dokonalej kocke z rýdzeho zlata, ktorá stála uprostred dvorany Šalamúnovho chrámu. Tento svätostánok, najdokonalejšie staviteľské dielo zo všetkých, údajne vybudoval Šalamúnov architekt Chiram Abiff, ktorý ovládal posvätné znalosti, ktoré údajne získal od staviteľov pyramíd. Šalamúnov chrám podľahol skaze niekedy okolo roku 587 pr. Kr. S najväčšou pravdepodobnosťou ho zničilo zemetrasenie.
Himmler vyslal celkom sedem archeologických expedícií do najrôznejších častí sveta, aby pátrali po Arche zmluvy a grály. Žiadna z nich neuspela. S Hitlerom u pomyselného kormidla a pod Himmlerovým velením tuliáni zdegenerovali iba na bratstvo bigotných rasistov.
Výraz „Thule“ nacisti prevzali na ezoterické označenie spoločenstva, ktoré vyznávalo Slnečnú vedu a spolu s ňou uctievalo i čísla 666 a 999. „Thule“ je odvodené od výrazu „thulium“, kovu vzácnych zemín, ktorý v roku 1886 objavil francúzsky chemik Paul Lecoq de Boisbaudran. Meno súviselo s neviditeľným žiarením (rentgenovým),ktoré vyžaruje. Atómové číslo túlia (počet protónov v jadre atómu prvku) je 69. Atóm túlia teda na ezoterickej rovine poukazuje na spoločenstvo, ktoré uctieva 6 a 9. (Názvom „Thule“ označil staroveký objaviteľ Pytheas temnú zem (zem temnoty) šesť dní plavby na sever od Británie.)
Z vyššie uvedeného je možné usudzovať, že nacistickí tuliáni, Čierni rytieri, ktorí uctievali čierne Slnko a 69, atómové číslo túlia, si boli plne vedomí numerologickej symboliky v rámci Slnečnej vedy, a to jednako na úrovni atómov, tak na úrovni astronomickej.
Ako to všetko súvisí s ortuťou? Túlium je striebristo šedý kov, kujný a tvárny, patrí k najredšie sa vyskytujúcim kovom vzácnych zemín a je jedovatý. Z uvedenej charakteristiky vyplýva, že má skoro rovnaké vlastnosti ako tekutá ortuť. Do úvahy pripadá nasledujúce vysvetlenie. Starí Číňania síce chceli pochovať syna Nebies v túliu, ale s ohľadom na vzácnosť tohto kovu a jeho riedky výskyt siahli po najpodobnejšom striebristom, jedovatom a tvárnom kove, ortuti. Navyše atómové číslo ortuti je 80.
Prvý cisár teda spočinul v ortuti s číslom 80 ako predmet číslo 81, čo je spájané s opicou. Ako sme videli, opičiakovo číslo je 9 a musel splniť úlohu (9 x 9), aby sa dostal do neba. Znamená to, že číslo Prvého cisára uloženého v ortuti musí byť 999.
Navyše pochovaním vládcu v jazierku ortuti (9 x 9) Číňania poslali svojho cisára rovno do neba. I v tomto prípade je zrejmá paralela s Egypťanmi. Údolie kráľov sa nachádza v nezvyklom záhybe rieky Níl. Nachádza sa priamo v miestach, kadiaľ by viedol virtuálny tok Nílu, keby táto zvláštna zákruta neexistovala. Níl starí Egypťania považovali za odraz Mliečnej dráhy na Zemi. Teda tým, že svojho milovaného faraóna uložili na posledný odpočinok v Údolí kráľov, ho de facto pochovali priamo v Mliečnej dráhe a teda na nebesiach.
Maurice Cotterell
(krátené, pozn. red.)
- pokračovanie -
Z anglického originálu „The Terracotta Warriors“, vydalo nakladateľstvo BB/art s.r.o. v spolupráci s nakladateľstvom Jiří Buchal – BB/art, 2004
Preložil Jan Kostřava
Preklad z češtiny: Ptah
exkluzívne.miesta
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
