Meteority a kométy takto nelietajú! Tisícky pozorovateľov sa nemohli pomýliť v tom čo videli, pretože nebo bolo v to ráno bez oblakov. Ľudia žijúci vo vzdialenosti viac ako 800 km od miesta, kde vesmírny návštevník dopadol, pozorovali nezvyčajný let obrovských ohnivých telies, z ktorých lietali iskry a zanechávali za sebou dúhové stopy. Najdôležitejšie je však to, že nevideli jedno a to isté teleso, ale rôzne „sféry terminátorov“, ktoré sa líšili vzhľadom a správaním.
Potom ako boli „terminátori“ vytvorení a vychrlení šachtami zo Zariadenia, začali sa pohybovať k nejakému kontrolnému bodu – miestu ich posledného prieskumu pred zničením meteoritu. V určitej fáze letu sa gule zastavili, aby upravili svoju polohu vzhľadom na klesajúci meteorit a potom sa mu vyrútili ohromnou rýchlosťou a za hrozného hluku oproti.
Nižšie uvádzame výňatok z opisu svedkom, ktorý žil v dedine Moga na rieke Nižnaja Tunguska, 300 km východne od miesta explózie.
Je citovaný v knihe Jurija Zbytneva “Echo” a hovorí sám za seba.
...Pamätám si to veľmi dobre – mal som jedenásť rokov. Ráno som vstal skoro... Bolo jasno a bez oblakov... Náš dom bol tu, kde stojí aj dnes, na kopci. Vyklepával som kosu.
Udieral som na kosu, ale zvuk zrazu zaznel odinakiaľ. Stuhol som a ako som sa započúval, nastal hrozný hrmot. Obloha bola jasná, nikde ani mráčik. Vtedy ešte samozrejme neboli žiadne lietadlá ani helikoptéry. Až neskôr som zistil, čo to vlastne je. Ale bol tu ten hrmot. Nebolo to ako dunenie hromov. A hrmot sa stále zvyšoval, dunel hlasnejšie...
Zrazu sa na oblohe objavilo druhé slnko. „Naše slnko“ mi svietilo do chrbta a toto do očí. Nemohol som sa pozerať, všetko bolo zrazu čierne. Vbehol som do domu a to nové slnko svietilo cez toto okno a takto sa pohybovalo smerom k peci...
Dom mal okná smerujúce, ako vo väčšine domov na severných riekach, na východ a na juh. Jedno malé okienko smerovalo na severozápad a toto „slnko“ svietilo cez toto okienko, karmínovo osvetľovalo bielu stenu veľkej ruskej pece. Žiara sa pohybovala sprava doľava, smerom k východu. Druhá stena pece bola osvetlená cez ostatné okná normálnym slnečným svetlom.
Pozrel som sa na slnko žiariace cez okienko dolu na pec a spadla mi sánka. Nikdy som nič také nevidel. A hluk ďalej burácal. Nepoľavoval. Môj starý otec sedel na peci a začal hlasno odriekavať modlitbu. Opakoval a povedal mi: „Sťopa, pomodlime sa! Všetci sa modlite! Deje sa to... Prichádza to...“ (Šamani varovali ľudí pred koncom sveta.)
Aké modlenie? Chcel som niekam utiecť, ale nebolo kam. Hluk bol všade naokolo. A ohnivá guľa sa rútila na nás. Približovala sa ponad pec... A potom sa zastavila...
Ohnivá guľa, ktorá sa zjavila na jasnej, bezoblačnej oblohe sa blížila k zemi za narastajúceho rachotu.
Narastala, planula a žiarila takým jasným ohnivým svetlom, že sa na ňu nedalo vôbec pozerať. V jednom momente sa to hrozné burácanie zmenilo na nepretržitý rev a guľa sa prestala pohybovať, visela nad zemou, tak ako Slnko visí nad horizontom tesne predtým ako zapadne. Ťažko povedať, ako dlho tam stála, ale ohnivá guľa ostala nehybná dosť dlho na to, aby to ľudskú dušu udivilo.
Bál som sa pozrieť von oknom, ale na peci som videl, že sa zastavila. Potom zrazu zrýchlila, mihla sa ponad pec a zmizla. Ten burácavý zvuk bol strašný. Zem sa zatriasla. Spadol som na zem a sklo z okien sa rozsypalo, akoby ho niekto vtlačil dnu...
Neležal som na zemi dlho. Vyskočil som a napadlo mi: „Kde je starý otec? Dúfam, že sa mu nič nestalo!“ Ležal na bruchu na kraji pece a stále sa ma pýtal: „Sťopa, čo je to? Sťopa, čo je to?“ Bol spotený a bledý, bledý... Myslím, že zem sa stále triasla, podlaha sa mi pohla pod nohami, alebo sa to moje nohy tak triasli. Bolo to strašné!
...Nikto nechápal, kam sa to podelo, to slnko. Len pred chvíľou tu svietilo. A to tak silno, že všetky tiene hneď zmizli. Všetko čo to svetlo osvietilo, bolo zrazu iné ako predtým. Všetko, od najmenšieho stebla trávy po céder sa zrazu zdalo úplne iné.
Farby zmizli, takisto ako normálna trojdimenzionalita sveta, teplo, jemnosť. Náš svet bol preč...
Mapa oblasti zobrazujúca letové dráhy rôznych telies
Na základe detailov tejto výpovede môžeme povedať, že rozprávač bol veľmi blízko miesta, odkiaľ „sféra terminátor“ vychádzala, inými slovami, v bezprostrednej blízkosti jedného z pilierov energie (ohnivé víry) keď ju vynášal na povrch.
Zbytnevova výpoveď obsahuje jeden dôležitý prvok:
Niekto uvidel ohnivý pilier ako klesá od ohnivej gule a na okamih sa objavil obrovský strom s okrúhlou, ohnivou korunou. Niekto si všimol, že tento duniaci zväzok svetla vypľul ešte jednu guľu, ktorá smerovala k zemi. Iní ale tvrdili, že žiadna druhá guľa tam nebola, ale že tá žiara, to slnko, sa šikmo vrhlo k zemi.
Mnohí to videli a existovalo mnoho rôznych verzií. Ale všetci sa zhodli na tom, že pohyb tajomného ohnivého telesa sa zastavil a chvíľu viselo nehybne nad zemou. A bol tam aj rev... A potom niečo ako výbuch – zem sa triasla a bolo cítiť prudký pohyb, vzlietnutie a potom rovnaké burácanie, avšak tentoraz utíchalo a prudký oheň slabol – viac a viac, až kým ho takmer nebolo v šírom nebi vidieť.
Potom bolo preč a dunenie utíchlo, zmiernilo sa a nakoniec zmizlo... Bolo tam – a odletelo preč...
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Valerij Uvarov
Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: V.K.
Súvisiace:
Tunguzská katastrofa
http://www.miesta.net/rubrika/tunguzska-katastrofaMimozemská intervencia?
http://www.miesta.net/rubrika/mimozemska-intervencia
