Rovnako ako pri tunguzskej udalosti, súčasne s prvou explóziou leteli na to isté miesto z rôznych strán ďalšie sféry. Videlo ich veľa svedkov.
“Po prvom zásahu, ktorý vychýlil meteorit z kurzu, preč od obývaných oblastí, sa ďalší „terminátori“ priblížili a začali metodicky ničiť zvyšky vesmírneho narušiteľa. Toto bol dôvod, prečo bolo počuť viacero úderov.”
Ubehli desaťročia, keď v tom 26. februára 1894 preletel oblohou nad západnou a východnou Sibírou meteorit vo výške približne sto kilometrov. Trajektória bola rovnaká ako v prípade tunguzského objektu z roku 1908.
Správy očitých svedkov deštrukcie meteoritov nad Sibírou v rokoch 1984 a 2002 “sférami terminátormi” podporujú výpovede svedkov tunguzskej explózie v roku 1908 a staroveké legendy. Nepriamym dôkazom je aj chemické zloženie mikrosférul nájdených v rašeline na mieste katastrofy. Pre meteoroidy sú nezvyčajné a sú obzvlášť bohaté na alkalické prvky.
Miestni obyvatelia, ktorých vypočúvali vedci, ktorí prišli preskúmať explóziu v Tunguzke sa zhodli, že tesne pred hrozivým zábleskom sa stromy, jurty (nomádske obydlia) a kusy pôdy vzniesli do vzduchu, pričom vlny v riekach smerovali proti prúdu. Tieto pozorovania sú priamych dôkazom toho, že sa tam odohrala vákuová implózia, nasávajúca všetko smerom k svojmu centru, súčasne tam ale bola aj zložka pôsobiaca opačným smerom, pretože stromy v epicentre výbuchu popadali smerom von od centra. Rozdiely v smerovaní poukazujú na použitie technológie na vyrovnanie výbušných síl!
Vráťme sa k 30. júnu 1908 a pozrime sa na všetko, čo sa stalo očami svedkov. Celá udalosť sa odohrala približne takto. Približne o 7:15 ráno sa meteorit pohyboval po trajektórii z juhovýchodu na severozápad. V Preobraženke uvidel I. M. Voložin „pás dymu z ktorého šľahal oheň“, ako letí naprieč oblohou. To bol meteorit, ktorý sa rútil k zemi.
“Divadlo pokračovalo celú štvrť hodinu v najžiarivejšej forme a potom začalo postupne slabnúť a ukončilo svoje vystúpenie v zhluku jasných lúčov, ktoré dosiahli výšku 80° nad horizontom. Mrak, ktorý sa objavil na východe sa rozplynul. Potom úplne zmizol aj ten druhý, takže o desiatej večer bola obloha zase jasná a svietili na nej svetielkujúce hviezdy.”
Meteority a kométy takto nelietajú! Tisícky pozorovateľov sa nemohli pomýliť v tom čo videli, pretože nebo bolo v to ráno bez oblakov. Ľudia žijúci vo vzdialenosti viac ako 800 km od miesta, kde vesmírny návštevník dopadol, pozorovali nezvyčajný let obrovských ohnivých telies, z ktorých lietali iskry a zanechávali za sebou dúhové stopy. Najdôležitejšie je však to, že nevideli jedno a to isté teleso, ale rôzne „sféry terminátorov“, ktoré sa líšili vzhľadom a správaním.
Prešlo desať dní a ráno 30. júna, vstúpilo vesmírne teleso obrovskou rýchlosťou do zemskej atmosféry. Jeho trajektória smerovala z juhovýchodu na severozápad. Určenie presnej trajektórie meteoritu hrá v skúmaní udalosti zásadnú úlohu, hlavne kvôli tomu, že ako uvidíme, na oblohe nad sibírskou tajgou sa vtedy pohybovalo viac objektov a približovali sa k miestu výbuchu z rôznych strán.
“Počas nášho výkladu faktov predstavíme niekoľko textov z Oloncha, ktoré potvrdzujú uvedenú hypotézu, práve vďaka zjavnej technologickej povahe udalostí opísaných v starých textoch. Je prekvapujúce, že ľudia, ktorí prekladali a analyzovali tieto texty si to nevšimli, alebo že ich to ani nenapadlo.”
Správy očitých svedkov naznačujú, že staroveké „Zariadenie“ na vysokej technologickej úrovni vo vzdialenej oblasti Sibíri je zodpovedné za vystrelenie riadenej plazmovej, guľovitej zbrane, ktorá zničila v roku 1908 meteorit nad Tunguzkou. Celková sila explózie prekonala kombináciu sily výbuchov atómových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki viac ako 2000 krát!
