„Z toho, čo človeku škodí, menujem na prvom mieste život sám. A čo mu prospieva? Som presvedčený, že to bude opäť život.“
Vydáme sa v sprievode šikmookých mužov po spletitých cestách rovnováhy. Ako je zaistená rovnováha, ktorá bola považovaná za nutný predpoklad života a zdravia? Príroda by predsa nemohla odložiť svoje mnoho miliónov rokov očakávané dieťa do nebezpečného sveta zraniteľné a bezmocné. Zápis v krstnom liste je dostatočnou zárukou serióznosti. Matka Zem a otec Vesmír. Človek je súčasťou prírody, je jedným z jej prejavov. Musí byť zákonite závislý na prírodných dejoch. Inak by strácal súvislosť, strácal by pevnú pôdu pod nohami. Občas sa to deje. Okolo nás existujú rôzne svety. Svet mikróbov a buniek. Miniatúrny svet, ktorého zákony sa snažíme študovať. Na druhej strane svet nekonečných rozmerov. Obrovitý svet kozmu. Každý obrovský mechanizmus je krehký a vratký. Ľahko by mohol zahynúť a s ním my všetci. Našťastie má neobyčajnú schopnosť sebaregulácie. Je našou túžbou pochopiť zákony tohoto deja, tejto rovnováhy. Človek dobre vie, že akonáhle pochopí, stane sa „bohom“, bytosťou schopnou vidieť veci minulé a určovať, čo sa stane na budúce. Starí mudrci vystupovali nad našu zem vo svojich myšlienkach. Poletovali kozmom na lodiach svojich metafyzických a špiritistických úvah. Ľudstvo šlo na to i inou cestou. Snažilo sa byť kamarátom a priateľom toho, ktorý všetko pozná a vie. Hľa, zákony náboženstiev. I my sa derieme do kozmu, boríme tróny bohov a hľadáme odpoveď na dávne otázky.
Komplikovaný systém makrosveta môže existovať jedine vtedy, keď disponuje nekonečným reťazcom sebaregulačných schopností a spletitými spätneväzbovými slučkami. Tieto systémy sa do nekonečna opakujú u každého živého tvora.
Orient videl problém po svojom. Sila, ktorá bola nositeľom rovnováhy kozmu a človeka, bola totožná. Dnes ju môžeme volať energia. Obklopuje nás všade, na každom kroku. Rôzne druhy energií sa transformujú v človeku na prejavy, ktoré nazývame biofyzikálnymi. Rozhodne nemám na mysli žiadne energie, ktoré dosiaľ neboli objavené. Nemám na mysli ani také energie, o ktorých sa predpokladá, že existujú, ale chýbajú presvedčivé dôkazy. Mám na mysli len tie biofyzikálne prejavy organizmu, ktoré sú nám dobre a dôverne známe. Sú to tie, ktorých nositeľom je nervová sústava, krvný obeh či hormonálny systém. Čitateľ tejto knihy si musí predovšetkým uvedomiť, že nechcem podávať vedecké dôkazy. Rozprávam povesť o človeku, ako ho videla orientálna medicína. Hľadám výčnelky a výstupky, o ktoré by som sa mohol pazúrikom zachytiť. Na svete bolo už mnoho veľmi múdrych ľudí, ktorí nám majú stále čo povedať. Jednou z ich predstáv bol systém sebadiagnostický a sebanastavujúci. Tieto systémy mohli pracovať jedine vtedy, keď boli napájané energiou. Kde sa brala? Na človeka každú sekundu útočí rad energií prichádzajúcich z kozmu, obklopuje nás geomagnetické pole, vrhajú sa na nás kvantá svetelnej energie. Medzi zemou a hornými vrstvami atmosféry vzniká obrovský elektrický spád. Na jeden meter niekoľko stoviek voltov. Nesmieme zabudnúť na zvuk, mechanickú energiu vznikajúcu stykom s predmetmi, chemickú energiu a ktovie koľko ďalších energií okolo nás. Aby človek mohol tieto energie využiť, musí byť otvoreným systémom, v ktorom dochádza k nepretržitej komunikácii vonkajšieho a vnútorného prostredia. Musíme hľadať receptory, ktoré túto komunikáciu zaisťujú. S vonkajším prostredím sa stýkame predovšetkým prostredníctvom piatich čidiel, stravy a vzduchu. Orient však ponúka ešte ďalšie bioenergetické čidlá. Je dnes všeobecne známe, že záujem orientálnych lekárov sa upieral k dráham, ktoré vedú po povrchu ľudského tela. Nazývame ich dnes dráhami, kanálmi či meridiánmi. Sú to cesty, po ktorých podľa tradičných predstáv prúdila sila čchi a krv xoe. Skutočne. Väčšina týchto dráh je umiestnená v tesnej blízkosti nervových zväzkov, krvných či miazgových ciev. V Indii boli tieto cesty nazývané „nádí“. Dráhy rozvádzajú energiu získanú organizmom z prírodných zdrojov, ktoré sme už popísali. Tvoria komplikovaný systém pozdĺžnych a priečnych ciest vedúcich od hlavy k prstom ruky či nohy a naopak. Iné obkružujú telo ako obruče. Tieto dráhy však predstavujú iba vonkajšie vetvy celého systému. Každá vonkajšia vetva má odstupujúcu vnútornú vetvu, ktorá prebieha od orgánu k orgánu. V mieste priebehu meridiánu sa nepodarilo objaviť žiadne štruktúry, ktoré by odpovedali na otázku, čo je čchi, ktorá tadeto prechádza. Taká energia zrejme neexistuje. Meridiány sú pomyselné spojnice aktívnych bodov, ktoré názorne spájajú miesta spolu súvisiace. Myšlienka, že spolu súvisia rôzne orgány a miesta na koži či kĺby alebo čidlá, je veľkolepým zlepšovacím návrhom Orientu.
V priebehu meridiánov bolo popísané niekoľko stoviek bodov, ktoré pre ich zvláštne vlastnosti nazývame „aktívne body“. Na znalosti týchto podivuhodných vlastností bol založený celý liečebný systém zvaný akupunktúra. Aspoň ho tak voláme v Európe. To preto, že lieči pomocou vpichovania kovových ihiel. Súčasné merania ukazujú, že aktívne body sú v podstate miniatúrne zdroje elektrického prúdu. Preto budeme ich funkcie hľadať v súvislosti s elektromagnetickým poľom, ktoré nás obklopuje. Aby nebola vec tak jednoduchá, tak bolo laboratórne zistené, že body nemenia svoje vlastnosti len v elektrickom poli, ale i v rádioaktívnom poli pod vplyvom tepelnej či svetelnej energie.
- pokračovanie -
Josef Jonáš
Zdroj: Křížovka života; moudrost orientální medicíny a dnešek, Josef Jonáš, Vydalo Severočeské nakladatelství, 1990, Z češtiny preložil: Sokol
MUDr. Josef Jonáš je jedným z najpopulárnejších autorov a zároveň vyhľadávaným praktikom celostnej medicíny. Jeho priekopnícka kniha Krížovka života patrí medzi najžiadanejšie publikácie, ktoré kedy vyšli.
exkluzívne.miesta
