Madam Blavatská a duchovný svet

Seansy. Médiá. Zjavenia. A podvod. Toto sú niektoré z vecí, ktoré napadnú, keď sa spomenie špiritizmus. Tak ako mnoho vecí vo svete okultizmu, špiritizmus predstavuje dvojitú tvár mystéria a klamu. V jednom okamihu niekto začne veriť a druhý sa stretne s dôkazom, ktorý predpokladá, že celá tá vec môže byť podvod. Niekto si začne myslieť, že je to hoax, a objaví sa dôkaz, že na tom napokon niečo môže byť.


Tak sa to určite javilo počas rozkvetu špiritizmu v polovici devätnásteho storočia. Ten ošiaľ začal v USA, kedy v marci 1848 dve sestry, Margaret a Kate Fox, začali zažívať zvláštne špiritistické kontakty prostredníctvom stolíka vo svojom dome, ktorý, ako tvrdili, bol vytvorený duchmi. Čoskoro boli schopné vypracovať druh Morseovho kódu klepaním, takže si mohli s návštevníkmi z iného sveta vymieňať otázky a odpovede.

Hoci dôkaz sestier bol napokon spochybnený – Margaret Fox neskôr priznala, že celá tá vec bol podvod – špiritizmus sa stal jedným z veľkých koníčkov tej éry, kedy sa seansy v Bielom dome v apríli 1863 zúčastnil dokonca Abraham Lincoln.

Ďalšia postava spojená so špiritizmom mala skôr nejednoznačné spojenie s hnutím. Helena Petrovna Blavatská, ruská šľachtičná, sa stala duchovným dobrodruhom, najprv spájaná so špiritizmom, len aby ho neskôr ostro kritizovala.

Vlastný príbeh Blavatskej je obklopený množstvom tieňov a hmly. Podľa jej vlastného záznamu, z roku 1849, vo veku osemnástich rokov, opustila svojho staršieho manžela (za ktorého bola vydatá púhe tri týždne) a začala celosvetové hľadanie duchovnej pravdy, ktoré ju zavialo až do Anglicka, Talianska, Egypta, Indie a možno Tibetu. Okolo roku 1851 tvrdila, že stretla majstra z Indie, ktorý súhlasil, že ju zaškolí v okultizme, ak sa zúčastní väčšej misie pre šírenie učení vesmírneho bratstva po celom svete.

Mnohé z nasledujúcich dvadsiatich rokov života Blavatskej sa ťažko dokumentujú. Ako v jej vlastných záznamoch i v záznamoch jej nasledovníkov sa nevyprostiteľne mieša skutočnosť a legenda. Ale jedným z najskorších miest, pre ktoré je dôkaz, je objavenie sa v Káhire v roku 1871, kde uviazla po stroskotaní lode. Tu začala „Société Spirite“ [„Špiritistická spoločnosť”] „pre skúmanie médií a javov.” Prenasledovaná organizácia stroskotala v priebehu dvoch týždňov, pretože vraj médiá pili a podvádzali; a raz tam vtrhol nejaký blázon, aby prerušil jednanie. Zatiaľ čo existuje dôkaz, že spoločnosť sa predsalen inak usporiadala a pokračovala aspoň do nasledujúceho roka, Blavatská nebola jej súčasťou: odišla do cudziny, najprv do Odesy v jej rodnom Rusku, potom do Paríža a nakoniec odcestovala loďou do New Yorku, kam prišla v júli 1873 a prvýkrát ovplyvnila duchovne hladnú verejnosť.

Naozaj, jedno z najvýznamnejších stretnutí života Blavatskej sa uskutočnilo prostredníctvom špiritizmu. Vo odľahlom farmárskom domčeku vo Vermonte, špiritistické médium menom William Eddy údajne materializoval množstvo duchovných bytostí, ktoré sa objavovali v dobových kostýmoch. Eddy sedel v úzkej komore vo svojom farmárskom dome, a cez vchod bola zavesená plachta. Krátko potom, ako Eddy vstúpil do komory, plachta sa odtiahla nabok a objavil sa efemérny obraz mŕtvej osoby, len aby krátko potom zmizol pred pohľadmi divákov.

Vo farmárskom dome Eddyho na jeseň v roku 1874 Blavatsky stretla Henryho Steel Olcotta, korešpondenta newyorských novín, ktorý prišiel o tom jave urobiť reportáž. Olcott neskôr popísal, že v tú noc, kedy Blavatsky prišla, komora Eddyho produkovala tiene „Georgiánskeho sluhu – chlapca z Kaukazu; Mussulmanského obchodníka z Tiflisu; ruské roľnícke dievča a ďalšie. Príchod takých postáv do seansovej miestnosti tých chudobných, takmer nevzdelaných vermontských farmárov, ktorí nemali ani peniaze, aby si kúpili divadelné rekvizity, ktoré by tak použili, ak by ich boli mali, ani miestnosť, kde by ich mohli používať, bol pre každého očitého svedka presvedčivých dôkazom, že zjavenia boli autentické.”

Verila Blavatská týmto javov? Jej pochybný postoj voči špiritizmu je najlepšie viditeľný v jej zápisníku. Je tam kópia článku, ktorý napísala v roku 1875, s názvom „Veda mágie.” V tlačenej verzii článku uvádza, „Som špiritista,” ale na výstrižku údajne opravuje vyhlásenie na „Nie som špiritista.”

Tieto protirečenia nie sú nevyhnutne výsledkom schizofrénie alebo nečestnosti. Blavatská verila, že Eddyho zjavenia boli skutočným okultným javom – ale neboli duchmi mŕtvych. Podľa Olcotta mu povedala, že ak Eddyho javy boli autentické, „určite sú [éterickým] dvojníkom média unikajúceho z jeho tela a obliekajúce sa do iných zjavení.”

V liste z roku 1872 Blavatská vysvetľuje svoje názory: „Duchovia [Špiritistov] nie sú duchovia, ale strašidlá – handry, odliate druhé kože ich osobností, ktoré mŕtvi zhodili v astrálnom svetle ako hady zhadzujú svoju kožu na zemi, nezanechajúc žiadne spojenie medzi plazím a svojím predchádzajúcim kusom odevu.” V prípade Williama Eddyho, tieto astrálne schránky podľa všetkého používali Eddyho éterické telo ako druh subtílnej hmoty, aby sa manifestovali. Podľa teozofického názoru, astrálne telo je po smrti v určitom bode znehodnotené. Zvyčajne sa jednoducho dezintegruje, ako fyzické telo, ale za určitých podmienok ho môžu obývať víry jemnej energie, ktoré sa môžu objaviť fyzickému pohľadu v podobe zomrelého.

Podobný, ale nie identický jav, sa zobrazil prostredníctvom samotnej Blavatskej. V novembri 1874 ju Olcott navštívil v New Yorku, „kde,” ako oznámil, „mi poskytla nejaké seansy špiritistického kontaktu pomocou stolíka, vyslovujúc správy od druhov, hlavne od inteligencie nazvanej „John King“.” Predpokladalo sa, že to bol tieň oslavovaného piráta Henryho Morgana, „malo to podivný rukopis, a používalo čudácke výrazy starej angličtiny.”

Ale Olcott napokon nadobudol presvedčenie, že „John King” nebol duchom dávno mŕtveho Morgana. Neskôr napísal, „Potom, ako som videl, čo H. P. B. dokázala vykonať spôsobom vytvárania májavických (t.j., hypnotických) ilúzií a v ovládaní elementálov, som presvedčený, že „John King“ bol podvodným elementálom, ktorý vypracovala ako bábku a používala ho ako pomoc na moje ďalšie vzdelávanie. Pochopte ma, tie javy boli reálne, ale nevykonával ich žiadny neinkarnovaný ľudský duch” (dôraz v origináli).

Elementály sú, podľa teozofického názoru, prírodní duchovia, ktorí žijú na astrálnych a mentálnych úrovniach. Tieto entity sú centrami sily; nemajú žiadnu formu vo svojej moci. Z toho dôvodu ich môže tvarovať a ovládať ľudská myšlienka, odpovedajúc na predsudky vnímajúcich, individuálne alebo kolektívne. Takzvaný duch „John King” bol elementálom, ktorého Blavatská vytvarovala silou svojej vôle a koncentrácie – ako snáď učinila v Eddyho farmárskom dome.

Subtílnosti týchto predstáv sú značné, a bolo by ťažké rozuzliť ich všetky v článku tohto rozsahu. Zdá sa ale, že teória je asi takáto: niekedy, ako v Eddyho prípade, putujúca astrálna schránka môže dočasne obývať éterické telo média a tak učiniť jeho prítomnosť známou pre fyzické zmysly. V iných príkladoch, ako v prípade Blavatskej, vôľa okultistu môže formovať jemnú hmotu „astrálneho svetla” do želaného tvaru.

Pre vylúčenie týchto predstáv mimo dosahu by, podľa môjho názoru, bolo bláznivé. Na druhej strane, ich overenie by si vyžadovalo intenzívne zaškolenie do ezoterických praktík, ktoré je ťažké nadobudnúť. Hoci pre naše účely je podstatný bod jasný. Skeptici tvrdia, že všetky špiritistické javy sú jednoducho podvodom – a vierou dôverčivých, ktorí berú všetko. Zatiaľ čo boli aj podvodné médiá, bolo by unáhlené vylúčiť každý špiritistický zážitok ako podvod. Zdá sa, že aspoň niektoré z javov spojených so špiritizmom sú hrou síl v astrálnej ríši, tej domény myšlienok a obrazov, ktorá je taká plastická ako výplody našej predstavivosti – a skutočne ich obsahuje.

Richard Smoley

Zdroje:

H. P. Blavatsky, Collected Writings, vol. 1: 1874-78, Edited by Boris de Zirkoff, Adyar, India: Theosophical Publishing House, 1966
H. P. Blavatsky, The Letters of H. P. Blavatsky, vol. 1: 1861–79, John Algeo, ed, Wheaton, Ill.: Quest, 2003
Vicente Hao Chin, Jr., Theosophical Encyclopedia, Manila: Theosophical Publishing House, 2006
Joscelyn Godwin, The Theosophical Enlightenment, Albany, N.Y.: State University of New York Press, 1994
Mitch Horowitz, Occult America: The Secret History of How Mysticism Shaped Our Nation, New York: Bantam, 2009
Henry Steel Olcott, Old Diary Leaves, vol. 1, Adyar, India: Theosophical Publishing House, 1974


RICHARD SMOLEY má viac ako tridsaťročné skúsenosti so štúdiom a praktizovaním ezoterickej duchovnosti. Jeho najnovšia kniha je "Šivova hra v kocky: Ako vedomie vytvára vesmír". Je tiež autorom diela "Vnútorné kresťanstvo: Sprievodca ezoterickou tradíciou"; "Vedomá láska: Pohľady mystického kresťanstva"; "Podstatný Nostradamus"; a "Zakázaná viera: Tajné dejiny gnosticizmu". Smoley je predchádzajúcim redaktorom "Gnosis: Časopis Západných vnútorných tradícií". V súčasnosti je redaktorom "Quest: Časopis teozofickej spoločnosti v Amerike" a "Quest books".

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

exkluzívne.miesta


Viac o téme "MADAM BLAVATSKÁ" nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

Okultizmus
http://www.miesta.net/rubrika/okultizmus

Tyanovy stance
http://www.miesta.net/clanok/tyanovy-stance

H. P. Blavatská: Tajná náuka
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/h-p-blavatska-tajna-nauka


Autori

Sekcie

Rubriky

Štítky

Počet zobrazení

6053