Zakázaná archeológia 3. časť

Pátranie v Južnej Amerike nás posunulo o poriadny kus dopredu. Vo svojej práci som potom pokračoval vo Viedni. A zrazu všetko prebiehalo úplne hladko. Celé dni sme viedli telefonické rozhovory a nadväzovali užitočné kontakty. Vedci sľubovali, že sa na niektoré objekty pozrú a analyzujú ich. Zahovorili sme si výstavné priestory v podzemných priestoroch starobylého škótskeho kláštora Schottenstift a pripravili tlačovú konferenciu. Dôkladne sme premysleli design a architektúru výstavy a zverili sme ich realizáciu do osvedčených rúk Koichi Sasakiho z Tokia, ktorý pre nás následne vytvoril úchvatné kulisy.

Akty X – výstava

Uskutočnenie projektu, ktorému nikto nedôveroval

Žili sme síce neustále od siedmich až do dvadsiatich dvoch hodín vo veľkom strese, avšak vôbec nám to nevadilo. Každučký deň nás odmeňovali nové napínavé dobrodružstvá. Občas nás síce rozčuľovali štrajkujúce počítače a preťažené telefónne linky, ale to nás nemohlo odradiť. Usilovali sme sa o získanie ďalších exponátov pre svoju výstavu a obracali sa na rad inštitúcií po celom svete.

Súkromné múzeum Glen Rose v americkom Texase opatruje rozsiahlu zbierku záhadných skamenelín, medzi ktorými sa nachádza i kladivo dosahujúce údajne vek 140 miliónov rokov, „skamenený prst“ z epochy dinosaurov a železný pohár, ktorý bol nájdený zarastený v uhlí v milióny rokov starom sloji. Riaditeľ dr. Carl Baugh nám tieto zmienené artefakty a niekoľko ďalších „omylov evolúcie“ zapožičal a my sme ich ako prví smeli čoby originály vystavovať v Európe i v ďalekom Japonsku.

Takisto sme si priali získať slávny runový kameň z Kensington Rune Stone Museum v americkej Minnesote. I v tomto prípade sme boli úspešní. Kameň bol objavený koncom predminulého storočia Nápis na ňom uvádza ako datáciu rok 1362 a to sa samozrejme postaralo o veľkú senzáciu, pretože mnohí nie sú ochotní pripustiť, že by Európania, okrem výpravy vikingského náčelníka Erika Červeného (červenofúza), mohli mať pred Krištofom Kolumbom kontakty s Novým svetom.

Obr. Nápis na runovom kameni z Kensingtonu naznačuje, že v roku 1352 pristáli v Amerike škandinávski moreplavci. Návštevníci výstavy „Unsolved Mysteries“ mohli tento 100 kilogramov ťažký artefakt obdivovať v originále (Foto: Kensington Runestone Museum, Minnesota, USA)

Spojili sme sa tiež s profesorom dr. Masaakim Kimurom a tým si otvorili možnosť predstavenia nových objavov z podmorskej oblasti pred japonským ostrovom Jonaguni. Tamojší skalnatý podvodný areál s kamennými stĺpmi, schodiskami a plošinami pripomína mesto zbudované ľudskou rukou. Tento názor je podporovaný nájdenými stopami rytín a ďalšieho opracovania nástrojmi.

Podarilo sa nám získať i rituálne predmety kmeňa Dogonov z Mali. Títo domorodci disponujú neuveriteľnými astronomickými znalosťami. Tiež nám boli pre výstavu zapožičané záhadné kamenné skulptúry zo západoafrickej Sierry Leone.

Naopak nám bolo odoprené potešenie vystaviť malé „zlaté lietadlá“ z Kolumbie. Platilo to našťastie iba pre originály. Miesto nich sme zo súkromných zbierok získali aspoň úplne verné repliky. Návštevníci boli tiež odškodnení pohľadom na letu schopné modely, zhotovené bádateľskou dvojicou dr. Algund Eenboom a Peter Belting.

Mimoriadne nás potešila Jokey van Dietenová, bývalá pretekárka a majiteľka celosvetovo známych krištáľových lebiek. Nechala sa totiž obmäkčiť a poskytla nám všetkých šesť týchto artefaktov z krištáľu a drahokamov, ktoré sa v jej zbierke nachádzajú. Úplným skvostom medzi nimi je kus zvaný „E.T.“. Táto slávna lebka zo záhnedy, čo je dymovo hnedá odroda kremeňa, pochádza z Guatemaly a bola podrobená vedeckému skúmaniu vo viedenskom Prírodopisnom múzeu, ktoré ju prehlásilo za autentickú a jej vek odhadlo na najmenej 500 rokov. Spôsob jej výroby však zostáva i naďalej záhadou.

Z francúzskeho Glozelu a z Južnej Ameriky sme obdržali opracované kamene veľkosti päste, do ktorých boli vyryté písomné znaky, ktoré dosiaľ nie sú rozlúštené.

Už dlhú dobu sa živo diskutuje o nálezoch z „Burrows´ Cave“ (Burrowsova jaskyňa). Zbierka sa skladá okrem iného z mnoho tisíc kamenných rytín, ktoré predstavujú rôzne portréty a ťažko interpretovateľné symboly. Dajú sa na nich spoznať predkresťanské európske a fenické vplyvy. Američan Russel Burrows ich vraj v roku 1982 našiel v podzemnej sústave tunelov v štáte Illinois. Kamene však boli zakrátko všeobecne považované za nezvestné. Časť súboru, medzi nimi i predmety zo zlata, údajne zmizli na čiernom trhu. Stefanovi Donovi (synovi Klausa Dony) sa cez internet podarilo vypátrať „pravého“ Russela Burrowsa. Mnoho artefaktov z jeho osobnej zbierky a tiež z vlastníctva Wayna Maya (vydavateľ magazínu Ancient American) sa dostalo medzi exponáty našej výstavy.

Niektoré „Burrowsove“ kamene sú u amerického archeológa Neila Steeda. Vďačíme mu za to, že sme mohli návštevníkom „Unsolved Mysteries“ predstaviť hneď niekoľko záhadných kolekcií. Medzi nimi i „Michiganské dosky“, ktoré boli okolo roku 1900 nájdené v indiánskych mohylových hroboch, ale tiež záhadné artefakty z mayských zrúcanín v mexickom Comalcalku. Obe zbierky podporujú domnienku, že Ameriku už tisíce rokov pred Kolumbom navštívili iní moreplavci. Neil Steede okrem toho vlastní niekoľko slávnych kameňov z Icy. Zmieňujeme sa o tom preto, že dr. Cabrera ťažko ochorel a skoro potom svojej chorobe podľahol. Prísľub zapožičania rytín a hlinených figúrok zo svojej bizarnej zbierky teda už nemohol splniť. Neil Steede ho zastúpil a ochotne nám dal k dispozícii svoje originálne kamene z Icy, ktoré pred rokmi získal priamo od dr. Cabrery.

Medzitým sa Stefan Dona vydal na cestu do mexického Acambara. V tomto malom mestečku, ležiacom severozápadne od Mexico City, boli v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia objavené bizarné hlinené sošky s motívmi podobnými zobrazením z peruánskej Cabrerovej zbierky: jednalo sa o monštruózne bytosti a zvieratá podobné dinosaurom. Pôvod týchto skulptúr je dodnes záhadný. Prvotný nález spočiatku zahŕňal približne 33.500 kusov. V priebehu času sa ale mnoho predmetov postrácalo a zvyšok bol uložený v depozitári. Stefanovi sa však podarilo niekoľko záhadných plastík získať. Nachádzal sa medzi nimi tucet dinosaurích figúriek, ktorých vek je odhadovaný na 4.000 rokov. Rok po našej výstave „Unsolved Mysteries“ si hodnotu artefaktov uvedomili i Mexičania a otvorili v Acambare malé múzeum.

Naša prvá cesta do Južnej Ameriky bola úspešná a pomaly nastal čas na druhú. Potrebovali sme zaobstarať obrazový materiál pre výstavný katalóg. Angažovali sme profesionálneho fotografa Bernharda Moestla a v septembri roku 2000 sa i s ním vydali za ďalším dobrodružstvom. Sprevádzal nás kameramanský tím, pretože sme chceli zachytiť najdôležitejšie objekty i na filmový pás.

Behom len dvanástich dní sme zrealizovali naozaj rozsiahly program. Museli sme nafilmovať, vyfotografovať a premerať spustu jednotlivých zbierkových predmetov z mnohých miest. Neustále sme sa niekde ubytovávali, odhlasovali a ponáhľali sa do ďalšieho múzea v inom meste. Vláčili sme so sebou pätnásť mohutných kufrov, kovové debne, filmový materiál, neskladné statívy a citlivé fotografické príslušenstvo. Bolo to úmorné, ale výsledok stál za to. Získali sme skvelé obrazové podklady.

Odvážali sme si pochopiteľne i úchvatné a nezabudnuteľné dojmy. V Lime pre nás napríklad prišiel miestny dopravca Ronaldo, u ktorého sme si prenajali minibus. Na druhý deň nás vyzdvihol pri hotely a zaviezol ku starým zrúcaninám za metropolou. Na základoch stavieb patriacich staršej kultúre tu Inkovia vybudovali svoje sídlisko. Nápadné bolo, že pred-inkské múry boli precíznejšie remeselne opracované než mladšie budovy Inkov.

Z návršia sa otváral nádherný výhľad dolu k pobrežiu a burácajúcim vlnám Tichého oceánu. Naopak na druhej strane, vo vnútrozemí, sa rozkladala púšť. Nastalo poludnie a začínala panovať neznesiteľná horúčava. Kol dokola bolo ľudoprázdno, nevideli sme ani tú najmenšiu známku života, zmĺkli i vtáci a zvieratá zaliezli do svojich brlohov.

Ronaldo nás zaviedol na kamennú plošinu a rozprával nám, že na tomto posvätnom mieste Inkovia a ich predkovia vykonávali rituály a uctievali pôvodných bohov. Chcel nám taký ceremoniál predviesť. My piati sme sa i s Ronaldom postavili na terasu. Skrížili sme ruky, podali sme si ich a zatvorili oči. Potom zazneli slová v kečuánčine, starom jazyku Inkov. Ronaldo ním hovoril plynule. Po niekoľkých minútach sme otvorili oči a vzhliadli k nebu. Bolo to podivuhodné. Vysoko nad našimi hlavami krúžilo šesť sokolov. Ronaldo sa vševedúco usmial: „To je nebeské znamenie! Má vám ukázať, že svojim pátraním po pravde ste na správnej ceste. Využite pozitívnu silu, ktorá ožaruje váš zámer!“