Největší část proslulých drahocenných pohřebních darů nalezených v hrobě faraóna Tutanchamona je uchovávána v káhirském Egyptském muzeu. Méně se však již ví, že poklad nevyčíslitelné hodnoty obsahuje také některé neobvyklé předměty. Patří k nim například tři stříbrné a bronzové „trumpety". Přesněji řečeno, záhada se skrývala jen v jedné z nich. Když totiž byly roku 1954 trumpety čištěny a probíhala jejich konzervace, zkusili do ní pracovníci fouknout.
Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
Asi niet menej „zaručených správ“, než tých historických. Dejiny jednak píšu víťazi (čo sa zvykne navyše časom meniť) a spoľahnúť sa môžeme zrejme jedine na najstaršie záznamy. Áno, je iróniou, že v legendách a mýtoch je, zdá sa, viac pravdy, ako v oficiálnych písomnostiach. Keď pochopíme fakt, že v dávnej minulosti mali naši predkovia ozajstný záujem, aby Pravda pretrvala veky, prestaneme sa čudovať forme, akú zvolili. A rovnako tak sa prestaneme diviť, prečo sú tie isté udalosti interpretované tak rôzne a o prekvapenia nie je núdza vždy, keď vyjde na svetlo nejaký „zabudnutý“ dokument. Novodobé legendy a mýty totiž majú jednu vadu – potrebujú byť pomerne často aktualizované... Navrhujem, aby sme sa sústredili na dôkazy, ktoré na interpretáciu prakticky nie sú odkázané, a ktoré k nám hovoria tak jasnou rečou, že jej neporozumie len silno zaujatý a pyšný človek.
Klaus Dona je rakouský historik a kurátor výstav se specializací na rod Habsburků. V r. 2001 ve Vídni uspořádal výstavu "Unsolved Mysteries", pro kterou po celém světě shromáždil na 470 artefaktů vybočujících z obecně známé lidské historie. Obyčejný kurátorský zájem ale brzo přerostl v dlouholeté bádání a výzkum v této oblasti...
„Čo ste robili v Južnej Amerike?“ zaujímalo policajtov.
Odpovedal im Gerhard Vysoky: „Som hydrológ a vezieme z Ekvádoru do Viedne minerálnu vodu určenú na ďalšie skúmanie.“
„A čo vy? Tiež ste šiel pre vodu?“
„Nie, zháňal som podklady pre svoju výstavu.“
„Akú výstavu?“ pýtal sa zvedavo policajt.
„Bude to vlastne pokračovanie projektu „Unsolved Mysteries“ z minulého roku.“
„Čože? Vy ste autor?“ divil sa policajt a hneď nadšene pokračoval: „To bolo fantastické! Bol som tam dvakrát. Naozaj perfektné! Objavil ste v Južnej Amerike zas niečo nové?“
Čo si pod tým máme predstaviť? Údajne sa o ňom hovorí už v starých sanskritských spisoch a v ďalších mýtoch. Stredovekí alchymisti pokladali „zlatú vodu“ za dokonalý liečebný prostriedok. Pri pravidelnom užívaní tohto elixíru života sa údajne uvoľňovala zázračná sila, ktorá dokázala oživovať a dopĺňať vyhasnutú životnú energiu. Tiež liečila všetky choroby. Narazili sme v La Mane na prameň predlžujúci život? Samozrejme sme to chceli zistiť.
V súlade s teóriou „out of Africa“ potom človek moderného typu pred nejakými 100.000 až 125.000 rokmi vo veľkých vysťahovaleckých vlnách opustil africké savany a z neznámych dôvodov sa behom niekoľko tisíc rokov rozšíril do celého sveta. V Európe sa objavil až pred približne 35.000 rokmi. I tak existuje rad nálezov, ktoré hovoria proti zažitým predstavám o veľkom africkom sťahovaní národov. Napríklad vedci z austrálskej Národnej univerzity nedávno skúmali kostru starú 68.000 rokov, ktorá bola v roku 1974 nájdená pri Lake Mungo v štáte Nový Južný Wales. Analýza zvyškov DNA priniesla prekvapivé výsledky. Podľa genetických rozborov obsahoval skelet také formy DNA, ktoré sa v Afrike nevyskytujú – ale nemajú ich ani „moderní“ domorodí obyvatelia Austrálie. Takzvaný „Mungo man“ teda nemôže byť príbuzný s oným Homo sapiens, ktorý kedysi opustil africký kontinent.
"S každým ďalším nálezom a poznatkom sa ukazovalo, že neandertálec patrí skôr do spoločnosti súčasných ľudí než opíc. Dokázal vyrábať šperky, pochovával svojich mŕtvych, staral sa o chorých, budoval chyže z mamutích kostí, dokázal hovoriť a muzicíroval na flauty zhotovené z kostí. Síce sa vyznačoval typicky nižším čelom, masívnou bradou a plochým zátylkom, ale keby ste ho stretli na ulici oblečeného v rifliach, asi by ste si ho vôbec nevšimli. Objemom svojho mozgu dokonca predčil súčasného človeka. Inteligenciou sa neandertálec modernému Homo sapiens sapiens takmer alebo možno úplne vyrovnal. Genetické analýzy kostrových zvyškov urobené v roku 1997 však jasne preukázali, že neandertálec napriek všetkým zhodným znakom NEBOL praotcom dnešného človeka."
Stopy po existencii obrov a ďalšie skamenené záhady jasne naznačili, že tradičná predstava o našej minulosti má značné medzery. Evolučná teória nedokáže všetky artefakty, ktoré sa na našej planéte vyskytujú, uspokojivo vysvetliť. Ledačo sa stráca v temnote milióny rokov vzdialených epoch, alebo je v jasnom rozpore s doterajšou náukou o vývoji druhov. Ľudia sa o svoj pôvod vždy zaujímali. Naši predkovia hľadali odpoveď na túto otázku už v počiatkoch všetkých civilizácií. Odkiaľ sme prišli? Kde sa nachádzala kolíska ľudstva? Kedy sa inteligentný človek vydelil z radov opičích primátov?
