Fawcett posadnutý myšlienkou po starovekých civilizáciách navštívil aj rôzne archívy. Podarilo sa mu nájsť dokument, azda prvý písomný zdroj o existencii „Eldoráda“, v ktorom sa uvádza, že bolo nájdené „veľké, skryté a veľmi staré mesto bez obyvateľov“ v roku 1753. Tento materiál, aj keď na niektorých miestach úplne nečitateľný, je stále v archíve Instituto Historico e Geographico Brasileriro v Rio de Janeiro.
Príbeh sa začína v roku 1743, keď Francisco Raposo viedol expedíciu do amazonských pralesov s cieľom nájsť zlato. V dokumente sa píše, že bádatelia našli stratené mesto zničené ako keby po zemetrasení. Vstúpili doň a všimli si zvláštne nápisy i sochy, ale celé mesto bolo úplne prázdne… Oproti vzhliadli akýsi chrám v ruinách, na ktorých boli nápisy a kresby jedinečnej šikovnosti.
Podzemné svety a tunely
Na internetovej stránke BBC, čo už môžeme pokladať za vierohodný zdroj (http://news.bbc.co.uk/), vyšla v roku 2000 správa, že na dne jazera Titicaca našiel tím medzinárodných archeológov ruiny chrámu starého 1000 až 1500 rokov, teda pôvodne existujúceho ešte pred ríšou Inkov.
V oblasti Ánd sa naozaj nachádza komplex tunelov, v ktorých môžu byť ukryté poklady nielen archeologického významu. Americký dobrodruh a hľadač zlata Stan Grist aj takýto tunel vyfotografoval (obrázok).
Ako prví sa o tuneloch zmienili španielski dobyvatelia (tzv. Conquistadores), z ktorých najviac preslávený, krutý Francisco Pizzaro, uväznil vládcu Inkov a pýtal zaň výkupné. Po jeho zavraždení Inkovia zlato ukryli do podzemných tunelov.
Andy a Južná Amerika priťahujú zrak ľudí zaujímajúcich sa o tajomno... A možno sa spýtate z pohľadu dneška, prečo takéto niečo nemožno dôkladne preskúmať? Nuž, môžeme sa iba zasmiať. Južná Amerika je značne nebezpečná, v džungli je veľa smrtiacich nástrah a veľa prípadov, kedy sa geológovia či archeológovia už nevrátili. Fawcettov príbeh nie je ojedinelý.
Ani všetko zlato Inkov sa nikdy nenašlo. Vraví sa, že ich potomkovia ho doposiaľ strážia na posvätných miestach. Zaujímavé sú aj výpovede kňazov v Južnej Amerike v čase, keď sa Inkovia dostali do otroctva „bielych barbarov“ - referovali o spovediach „obrátených“ Inkov - už „kresťanov“. Kňaz Pedro del Sancho prezradil, že jeden umierajúci Indián z kmeňa Quichua bol svedkom ceremoniálneho zapečatenia tunelov.
Paranormálne javy
Medzi naozaj zvláštne a signifikantné oblasti patrí Bermudský trojuholník, ktorý netreba glorifikovať, ale iba naň poukázať ako na oblasť uznanou aj oficiálne v USA, kde sa nevysvetliteľne stratilo niekoľko lodí a lietadiel. Pre uvedené javy však môžu byť aj iné vysvetlenia, hoci niektorí autori používajú práve tento argument na dokreslenie teórií a „dôkazov“ o Atlantíde. Ťažko povedať, čo je pravda…
Lemúria
Lemúria bola údajne vôbec prvým krajom sveta, akousi rajskou záhradou, a niektorí bádatelia ju považujú za „druhú Atlantídu“, o ktorej sa vraví, že existovala na západ od Južnej Ameriky niekde v Pacifiku alebo pri Austrálii, ktorú považujú poniektorí za vyvýšeninu kedysi rozsiahlejšieho komplexu pevniny a ostrovov, z ktorej sa odtrhla Antarktída. Obyvatelia Lemúrie boli údajne zameraní na poéziu, literatúru, telepatiu, meditáciu, zatiaľ čo Atlantíďania skôr na technológiu. Atlantída bola osídlená z Lemúrie, vraví sa - pravdaže, tieto dohady sa zatiaľ črtajú iba v imaginatívnej rovine. Nejedna skutočnosť uvedená v Platónovej rozprave Critias potvrdzuje tropickú povahu opísanej Atlantídy. Ďalej nesmieme zabudnúť ani na poslednú dobu ľadovú, ktorá sa skončila približne v čase zániku Atlantídy, teda asi pred dvanásťtisíc rokmi. V dobe ľadovej bolo počasie v oblastiach viac na sever či juh studenšie než dnes. Topenie ľadov mohlo aktivovať i rôzne geologické transformácie.
O Lemúrii píše nejeden autor - napríklad W. Scott-Elliot, John Algeo - Atlantis and Lemuria (1991), David Hatcher Childress - Lost Cities of Ancient Lemuria and the Pacific. Je teda možné, že profesor dos Santos so svojou teóriou o Južnom čínskom mori sa dotýka práve existencie druhej Atlantídy - Lemúrie.
Na Lemúriu sa môžeme pozrieť aj "odspodu" Srí Lanky. Tamilci majú legendárny ostrov (spomína ho ich dávna literatúra), ktorý sa nachádzal údajne v Tichom oceáne a Tamilci ho stotožňujú s Lemúriou. Dávny ostrov Kumari Kandam (alebo aj Kantapuranam) bol zatopený v dobách (http://www.thehindu.com/news/states/tamil-nadu/article482101.ece), keď aj veľká časť indického subkontinentu bola pod morom. Táto historicky veľmi bohatá oblasť skrýva v sebe už aj výpovede jedného z najstarších eposov na svete - epos Rámájana, kde prebieha veľký boj medzi nebeskými a pozemskými silami. Podľa niektorých názorov, ktoré uvádza aj správca stránok o indickom Bohu Muruganovi (http://www.freebsd.nfo.sk/ezoterika/ganesh.htm), Patrick Harrigan, Srí Lanka kedysi predstavovala oveľa väčší kus pevniny a niektorými jej tajomstvami sa vážne zaoberajú aj vedci či nadšenci teórií o Lemúrii. Patrick Harrigan uvádza príbehy Sindbáda, ktorý sa v oblasti Srí Lanky dostáva do nádherného kráľovstva v podzemí. Ďalej treba povedať, že hinduizmus verí v štyri veky: Satya juga, Treta juga, Dvapara juga a Kali juga (vek temna). Udalosti v Rámájane sa odohrávajú v Treta juge - veku, ktorý trval viac ako 1,7 mil. rokov (podľa hinduistického kalendára, ktorý definuje Brahmove veky).
Na obrázku vidieť fotografiu zo satelitu (NASA) - most medzi Srí Lankou a Indiou, o ktorom sa hovorí už v epose Rámájana. Podľa legendy bol most postavený pre Ramu, hlavného hrdinu Rámájany, aby mohol zachrániť svoju družku Situ.
Teóriu o Lemúrii navrhol geológ William T. Blandford (1832-1905) ako prostriedok pre vysvetlenie prítomnosti identických permských kameňov, ktoré možno nájsť v južnej Indii (Gondwana) a v Južnej Afrike. Geológovia dospeli k názoru, že vrstvy permu v Indii, Južnej Afrike, ale i v Austrálii a Južnej Amerike sú identické. Usadeniny rovnako obsahujú charakterovo identické fosílie rastlín a zvierat, ktoré nemohli prekročiť otvorené more, tak niektoré geologické názory pre vysvetlenie tohto javu sa opierajú o hypotetickú existenciu veľkého kontinentu, ktorý sa kedysi veľmi dávno potopil. V roku 1864 anglický zoológ Philip Lutley Sclater (1829-1913) navrhol pre tento údajný "kontinent" názov - Lemúria, ktorý sa uchytil. Nemecký biológ Ernst Häckel (1834-1919) zas prišiel s teóriou o lemurovitých cicavcoch, ktorých existenciu v Afrike, Indii a na Madagaskare tiež vysvetľoval prítomnosťou veľkého dávneho "kontinentu" v Indickom oceáne, ktorý sa pravda mohol tiahnuť až do Čínskeho mora. Slovo "Lemúria" teda etymologicky vychádza z vedeckých hypotéz, nie z pomenovaní prehistorických ľudí. Popri Atlantíde, ktorú popísal Platón, ani pojem Lemúria nie je výmysel psychotronikov či šarlatánov.
Ak pôjdeme ešte ďalej na juh, zistíme že Austrália tiež ukrýva svoje taje. Asi sto kilometrov severne od Sydney sa našli egyptské hieroglyfy ako aj kresba egyptského boha Anubisa (http://www.crystalinks.com/egyptaustralia.html, pozrite tiež http://www.miesta.net/search/node/egyptania%20v%20australii, pozn. red.)). Znamená to, že dávnovekí ľudia v Egypte mali oveľa lepšie vedomosti o navigácii v mori, než si myslíme dnes? Alebo Platónov popis Atlantídy potvrdzuje vedomosť dávneho veku o existencii „ostrova“ v Atlantiku, čiže kontinentu dnešnej Ameriky? Plavili sa Egypťania šírym morom až tak ďaleko, že to ani netušíme? Alebo azda naozaj existovala Lemúria - Atlantída, resp. Eden, z ktorého Egypt prebral svoje písmo a božstvá?
Potopa a koniec sveta
Medzi zaujímavé súvislosti patrí koniec doby ľadovej, ktorú datujeme približne do rovnakého obdobia, ako udáva Platón pre zánik Atlantídy, ktorý mohol nastať na základe nejakej veľkej katastrofy, ktorú dnes už pripúšťa väčšina serióznych vedeckých zdrojov. Pre vysvetlenie konca doby ľadovej niektoré zdroje napr. vravia: „Milióny štvorcových kilometrov ľadu sa začalo topiť z dôvodov, ktoré zatiaľ nikto náležito nevysvetlil.“ Ak teda bolo topenie ľadu spôsobené neočakávane a rýchlo, mohlo by to naznačovať celosvetové záplavy, čím by sa potvrdila neomylnosť biblie a ďalších, i indiánskych zdrojov v tomto smere. Bola potopa dôsledkom nejakej veľkej katastrofy, na základe ktorej sa začal topiť ľad, alebo išlo naozaj o zničenie Atlantídy, čo mohlo mať dramatický dopad na zmenu počasia našej Zeme? Na tieto otázky nie je možné dať jednoznačnú odpoveď, avšak nemožno ich ani odmietnuť ako neopodstatnené.
Záver
Určite každý triezvy človek odsúdi „danikinovčiny“, v starovekej kresbe hneď nemusíte vidieť astronauta. Ani sa netreba uberať smerom ako niektoré knihy, ktoré tvrdenia podobných autorov zase príliš vyvracajú. Ak sú vám známe veľké kresby obrazcov v Peru - Nazca (http://www.miesta.net/nazca, pozn. red.), otázku si môžete položiť aj takto: Aká bola psychológia myslenia týchto ľudí? Čo keď verili, že sa na nich pozerali hviezdy, ktoré aj personifikovali, a potrebovali im niečo „povedať“? Prečo si myslíme, že všetko vieme, a posúdenie čohokoľvek, čo sa vymyká rámcu nášho modelu myslenia, zaraďujeme do sféry pôsobenia akýchsi mimozemšťanov? Nepodceňujeme príliš našich dávnych predkov? A ak áno, určite tým nedôverujeme ani sebe, a o to nám určite nejde!
Internetová stránka Inštitútu pre metahistóriu v Ruskej federácii uvádza:
Inštitút zjednocuje ľudí, ktorí veria, že existujúce koncepcie o minulosti ľudskej civilizácie môžu byť mylné v mnohých ohľadoch. Veda sa často správa až arogantne - „vie všetko o všetkom“, avšak s predsudkami nie je možné odkryť zodpovednejší obraz o pôvode človeka.
Či už teda veríme v existenciu Atlantídy alebo nie, ostalo tu predsa len nejaké posolstvo i ústne podania. Ak bola Atlantída naozaj zničená pre skazenosť, či už vlastnými zbraňami alebo kataklizmou vesmírneho pôvodu, je tu určite aj morálny odkaz. Bez neho totiž pokračovanie ľudstva nemá zmysel.
- koniec -
Copyright © Giorgio Sipos
Zdroj: http://www.freebsd.nfo.sk/ezoterika/
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Pyramídy-Mars-Sírius
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/pyramidy-mars-siriusAtlantída
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/atlantidaNibiru versus Atlantida
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/nibiru-versus-atlantida
