Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.


Autor množstva publikácií o ufológii, egyptológii a ezoterike. Iniciátor a účastník početných expedícií do Indie, Egypta, Mexika, Kambodže, Indonézie, Číny a iných krajín, zameraných na hľadanie dôkazového materiálu o dávnovekých znalostiach. Pravidelný účastník medzinárodných konferencií, prednášok a seminárov v Amerike, Austrálii, Bosne, Brazílii, Británii, Chorvátsku, Japonsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku a Švédsku.
Kapitola XVII Egyptskej knihy mŕtvych zvýrazňuje nepopierateľný fakt: rituálne formulky skrývali dôkazy prehistorických udalostí. Tie prechádzali z generácie na generáciu ústne a po tisícky rokov inšpirovali starobylé civilizácie, až boli zredukované na stav vypovedajúci o planetárnych nešťastiach, ktoré nastali približne pred 25000 až 8000 rokmi p.n.l. Tento starobylý príbeh bol rozširovaný s mimoriadnym úsilím, využívajúc veľmi jednoduché, ale mimoriadne efektívne koncepty.
Džed je vo svojej podstate jednou z najväčších záhad v histórii starovekého Egypta. Bol vybudovaný v srdci takzvanej Cheopsovej pyramídy, hneď vedľa Kráľovskej komnaty, perfektne integrovaný do symetrie tejto pamiatky. V skutočnosti ani dnes vedci nevedia presne určiť jeho účel. Máme k dispozícii množstvo teórií, ktoré vyzerajú celkom spoľahlivo. Avšak, ako to často býva, oficiálna teória je najmenej presvedčivá.
DC: John, ako to bolo s tým, keď si sa pôvodne zapájal do Gurdžijevovej „práce“?
Držiteľ EMI za prelomový dokument ZÁHADA SFINGY odvysielaný na NBC, ktorý doslova otriasol egyptológiou – všetko najlepšie k dnešným 84. narodeninám, pán West!
Niektoré výskumy sa v okolí pyramíd v Gize rozbehli už r. 1909. Pri vykopávkach sa objavila podzemná chodba v podobe dláždeného chodníka s dĺžkou 450 m, šírkou 22 m a s rôznymi odbočkami, vedúcimi na povrch. Iné odbočky spájali jednotlivé objekty popod zem. Klaus-Ulrich Groth, duisburský advokát a výskumník v oblasti pyramíd objavil túto informáciu v knihe Henriho S. Lewisa La Prophézie symbolique de la Grande Pyramide, ktorá bola vydaná len vo francúzštine. V nej sa píše:
Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou pyramídového komplexu v Gíze, okrem toho, že kóduje mnohé fyzikálne a matematické konštanty ako aj veľkosť Zeme, Mesiaca a je astronomicky orientovaná je aj fakt, že sa nachádza presne na priamke najdlhšej kontinuálnej masy zemského povrchu (t.j. masa zemského povrchu, ktorá nie je predelená morom či oceánom) a “napodiv” delí túto priamku v pomere zlatého rezu - Fí (1:1,1618)...