Ze všech komnat Chufuovy pyramidy je podzemní komnata tou největší, stejně tak jako nejzáhadnější. Je 46 stop dlouhá, 27 stop široká, vytesaná do vápencového základu, a je složité ji popsat. Vstup do sestupné chodby do podzemní komnaty je blízko podlahy severovýchodního rohu. Šest stop široká čtvercová jáma tvaru komínu byla vyražena ve středu země, blízko východní stěny. Tato čtvercová jáma je ve skutečnosti ústí jedenáct stop hluboké šachty, přestože v roce 1816 italský badatel Count Caviglia vyhloubil do jámy dalších 30 stop.
Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.
“Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.”
Christopher Dunn má pevné zázemie ako výrobca, ktorý odštartoval kariéru vo svojom rodnom meste Manchester, v Anglicku. V roku 1969 sa presťahoval do Spojených štátov, pretože dostal pracovnú ponuku od jednej leteckej výrobnej spoločnosti. Za posledných 49 rokov pracoval na všetkých úrovniach výroby špičkových technológií ako mechanik, nástrojár, programátor a operátor vysokovýkonných priemyselných laserov či projektový inžinier a vedúci laserových prevádzok. Posledných šestnásť rokov pôsobil ako personálny riaditeľ výrobcu leteckej techniky na Stredozápade.
Laird Scranton je autorom série kníh a ďalších textov zaoberajúcich sa starovekou kozmológiou a jazykom. Texty zahŕňajú aj články publikované v akademickom časopise „Anthropology News“ Chicagskej univerzity, „Encyklopédii afrického náboženstva“ Temple University a „Encyclopedii Britannica“. Vystupoval v dokumentárnej sérii „Magický Egypt“ Johna Anthonyho Westa a v dokumente Carmen Boulterovej „Pyramídový kód“.
Fascinácia Stephena Mehlera starovekým Egyptom začala vo veku ôsmich rokov a viedla jeho vzdelávanie a spirituálny rozvoj po celý život. Mehler je vyškoleným archeológom a prehistorikom. Pôsobil tiež ako vedecký pracovník Rádu Rozenkruciánov AMORC v San José (Kalifornia) v rokoch 1978-1980. Takmer 16 rokov bol študentom, učeníkom a blízkym priateľom v Egypte narodeného egyptológa a presláveného domorodého strážcu múdrosti Abd’el Hakima Awyana (1926-2008) známeho ako Hakim.
“Stredovekú klasifikáciu prírody na štyri všeobecné ríše – minerálnu, rastlinnú, živočíšnu a ľudskú – moderná veda považuje za zastaranú...”
História dosiek preložených na nasledujúcich stranách je zvláštna a je na neuverenie pre moderných vedcov. Ich starobylosť je úžasná, datuje sa približne na 36.000 rokov pred Kristom. Písal ich Thoth, atlantský Kňaz-Kráľ, ktorý založil kolóniu v starovekom Egypte po potopení materskej krajiny. Bol staviteľom Veľkej Pyramídy v Gíze, mylne pripisovanej Cheopsovi. Tu zahrnul svoje znalosti starovekej múdrosti a tiež bezpečne utajené záznamy a nástroje starovekej Atlantídy.