Otázka č. 20: Viem, čo sa deje. Vidím jasne veci, ktoré iní prehliadajú. Niečo riešia, ale ja viem, kde je ozajstný problém. Niekedy mám chuť kričať: Ale veď je to celé o niečom inom!
Skvelý podnet, ďakujem. Pokušenie miešať sa do záležitostí iných je veľké. Obzvlášť u ľudí, ktorí sú citlivejší a vedia sa na celú vec pozrieť z odstupu. To, že im to nejde tak dobre pri vlastných problémoch snáď ani nemusím spomínať. U druhých vieme hneď a celkom presne, čo treba robiť, aby sa to celé pohlo k lepšiemu. A tu je tá Pasca s veľkým P. Rozhliadame sa vôkol a chceme konať dobro. A niekedy akoby nám niekto dával určité situácie rovno pred oči. A vidíme tiež, ako zúčastnení „ničomu nerozumejú“, „úplne zbytočne sa hádajú a trápia“. Otázka znie, dáva nám to právo „božsky“ zasahovať do životov iných ľudí?
Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?
Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.
S istou formou darwinizmu sa môžeme stretnúť i v egyptológii. Je to hlboko zakorenená viera v model “čím novšie, tým lepšie”. Má to svoju logiku. Najprv sme boli opicami, potom lovcami-zberačmi a nakoniec sme si budovali okázalé hrobky zvané pyramídy. Teda ešte predtým, než vznikla filozofia aspoň trošku k svetu (to akože grécka). Tento názorový horor je zavedenou vedeckou klasikou a ktokoľvek tvrdí niečo iné, je šarlatán.
Rozhovor s mladým gazdom o pestovaní starej odrody raže, pšenice dvojzrnky a iných plodín, a hlavne o pestovaní a spracovaní ľanu...
Miroslav Švický začína uverejňovať články v tlači tesne po prevrate koncom roku 1989 o slovenskej kultúre a dejinách. Od roku 1995 píše reťazce článkov “Žijeme v období duchovného otroctva” (4 diely) a “Návrat Slovienov” (12 dielov) v časopise Zmena. V roku 1997 mu vychádza prvá kniha – upravené prepisy prednášok “NÁVRAT SLOVENOV – slovenské prírodné vedomie a viera”. Kniha vyvoláva vlny ohlasov a zakladá neformálne združenie známe ako Rodný kruh.