Tak by sme mohli najvšeobecnejšie nazvať inak všedný a obvykle pracovný deň, ktorý pripadá na 1. apríl. Oficiálne medzinárodne je tento deň uznaný ako sviatok vtáctva. Málokto asi vie, aj keď na Slovensku by sme o tom mali zrejme vedieť všetci, že autor nápadu oslavovať 1. apríl ako „Deň vtáctva“ bol rodákom zo slovenského Brezna. Vo vtedajšom Uhorsku sa z jeho iniciatívy práve na 1. apríla, ako v Deň vtákov a stromov, organizovali na školách akcie venované tejto tematike. Termín bol vybraný podľa počiatku príletu väčšiny sťahovavého vtáctva najmä z Afriky, ale tiež z južnej Európy.
Každý den slýcháváme zprávy o všem možném i nemožném, především o tom, co máme dělat, abychom byli šťastní a dožili se vysokého věku, zejména bez chronických nemocí či různých pohybových potíží, které ve stáří upírají člověku jeho důstojnost. Pokud ale máte nějaké zdravotní problémy, jak se můžete cítit spokojeně a plní energie?
Človek má robiť práve to, čo cíti. A rovnako má aj konať. Aby neškodil – neubližoval, lebo človek prišiel na svet pomáhať. Ľuďom, všetkým ďalším bytostiam a pravdaže krajine. Podľa toho má žiť. A ako má žiť, čo má preto urobiť? Návod je to vcelku jednoduchý, ale veď aj pravda je číra, úprimná, priezračná, prečo by to malo byť niečo komplikované? Ponúkam svoj návod v 3 krokoch, ako dosiahnuť všetko, čo len chcete a o čom zatiaľ iba snívate.
Od narodenia v nás klíčia otázky, kto sme, prečo sme tu a iné pre nás bytostne dôležité záležitosti. Pritom, netreba zabúdať na našich predkov, ktorí si rovnako ako my kládli tie isté otázky. John O´Donohue nám zase odkrýva tajomný svet, tento krát poodhaľuje záves o nás samotných. Niekto to, čo on píše nazýva “múdrosťou vekov”, iní výmyslami, nechám na vás utvoriť si vlastný názor. O jedno vás však chcem poprosiť, nechajte rozum odpočívať a čítajte tieto riadky svojim srdcom. Nech vás ono vedie časmi minulými, prítomnými a ukáže krásy budúce, ktoré na nás ešte len čakajú, aby sme ich spoločne objavili.
V roce 1983 dospěl egyptský spisovatel a učitel 
Galilea vysmiali, keď tvrdil, že Mesiac môže za príliv a odliv, že ovplyvňuje vodu na zemi a v nás. Smutné je, že aj dnes sa tejto téme ľudia radšej vyhýbajú. A pritom sa Mesiacom, astrológiou riadili už aj Rimania, ako sa vyjadril Juvenalis 100 rokov po Kr. „existujú ľudia, ktorí ani nevyjdú na verejnosť alebo nevstúpia do kúpeľov, kým sa neopýtajú efemeríd na radu.“ V nasledujúcich 1500 rokov zostala táto veda bezo zmien, napriek silnému odmietaniu zo strany cirkvi zostala vedou, ktorá sa praktizovala v bežnom živote, ale aj na kráľovských dvoroch a vyučovala sa aj na univerzitách. Ani objavy Kopernika, Newtona, či Keplera astrológii neuškodili, skôr naopak. Nakoniec sa však cirkvi podarilo zničiť jej povesť, šírením nepravdivých klamstiev, povier a zastrašovaním.
“Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.”
“Budeme-li chtít vyplnit duchovní vakuum vytvořené tím, čím se věda stala, potřebujeme rozvinout zcela rozdílnou znalostní bázi – takovou, v níž jsou prvořadé hodnoty, etika, osobní rozvoj a duchovní růst. Je důležité říci, že i přes ztrátu duchovních kořenů zůstává věda slušným pokusem objevit nová fakta a potvrdit pravost těch stávajících. Nicméně tak, jako dnešní vědci vyvinuli nástroje k proniknutí tajemství fyzických, vědci budoucnosti vyvinou prostředky k proniknutí až za fyzikální hranice.To znamená vývoj dosud nepoužívaných druhů vnímání – v podstatě naše „vnitřní smysly“ – do té míry, ve které budou tak užitečné v hledání znalostí a porozumění stejně tak, jako našich důvěrně známých pět fyzických smyslů.”