Dospelosť spočíva i v uvedomení si miery zodpovednosti za to, v akom svete žijeme. Ak budeme túžiť po Pravde, odzrkadlí sa to možno v podobe senzačného objavu, ktorý zmení pohľad na dávnu minulosť, alebo v podobe radikálneho pokroku vedy, ktorý nám umožní uzrieť tú istú dosiahnutú úroveň i v histórii. Áno, ak posudzujeme kultúry dávno minulé, či tzv. mýtické, pozeráme cez okuliare dnešného stavu vedy. A tak nejak samozrejme predpokladáme, že kedysi to bolo slabšie.


Otázka č. 25: Čo si myslíš o regresnej terapii? Okolo mňa ju už viacerí absolvovali, ale mne sa do toho príliš nechce. Niečo ma drží späť...
Človek je šťastný z vnímania krásy. Zberatelia rôznych vecí začínajú z toho, kde sú upútaní krásou jednotlivosti a túžia ich zhrnúť do celku. Ktorý človek by sa nepotešil krásam prírody v ktorúkoľvek ročnú dobu? A čo umenie človeka? Ak prenikneme do jeho rečí a necháme sa osloviť zvláštnou umeleckou rečou hudby, poézie, pohybu, obrazu, naša duša sa naplní zvláštnym šťastím, radosťou, nadšením, jasom.
Žijeme v dobe mocného vzostupu túžby po Pravde, ktorá ako svoju odvrátenú tvár prináša i neskutočné množstvo hlúpostí. Vznikajú opozičné tábory a navzájom sa častujú nelichotivými nálepkami. A viete čo? Vyzerá to, že sa príliš nemýlia ani na jednej strane...
“Vydesilo ma, že je to naša generácia, ktorá si musí vybrať. Prežijeme my, alebo stroje? Skleníkový plyn, alarmujúce znečistenia našich vôd a ovzdušia, fabriky chrliace tony odpadu do zeme a vzduchu, k tomu prírodné nezvládnuteľné katastrofy to tu už všetko máme. Sme to my, ktorí sme zodpovední čomu dáme prednosť, či prenecháme vládu strojom, budeme mať síce super tenký mobil, super výkonný počítač a domáceho robota, ale budeme mať toxickú nepitnú vodu a skoro žiadne jedlo. Vystihol to N. Gordon: ´Kôň produkuje hnoj, traktor účty.´”
Exkurzy do hlbokej histórie Zeme sú výletmi, na ktorých sa tisícročia mihajú ako krajina za oknom uháňajúceho vlaku. Väčšinou sa na to zabúda, ale pri posudzovaní reálnosti legiend je to dôležitý prvok. Aj tak často spomínaná Potopa prebiehala v niekoľkých fázach. Reálne bolo dosť času na prípravu pre všetkých ochotných načúvať hlasu múdrych. Kňazi Atlantídy o blížiacej sa katastrofe vedeli a svoj ľud včas varovali...
K tejto otázke ma priviedlo nedávne haló ohľadne “odbornej knihy, v ktorej sa nevedno ako, ocitli fotky nahých žien”. Samozrejme sa to neobišlo bez šteklivých komentárov na rôznych archeo fórach. Nakoniec sa z toho vykľula tzv.
Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.