Nádherné vyznanie
v podaní neopakovateľného
Karola Duchoňa
Chlapci, mládenci a chlapi si za čias mladosti mojej starej matky (ešte v rokoch 1930) robili počas adventu stolček a nesmel mať ani jeden kovový klinec. Verilo sa, keď si ho vezmú na polnočnú omšu, tak uvidia pred oltárom všetky domáce bosorky obrátené zadkom k oltáru. Či niekto nejakú bosorku videl, to som sa nedozvedela ani od otca, ktorý taký stolček robil zopár krát. Stolčeky potom používali pri dojení kôz a kráv a samozrejme že poslúžil "zvedavcom" na sedenie počas polnočnej omše, lebo kostol bol vždy doslova "natrieskaný" a chodili na polnočné omše takmer všetky školopovinné deti, ktoré mali svoje miesto hneď pred oltárom, aby na ne pán farár dobre videl aj s kostolníkom a mohol ich upozorniť, ak sa nevhodne správali a rušili. Na Vianoce chodili do kostola aj tí, ktorí počas roka "nemali čas", tzv. "ROČÁCI".
Keď povieme Mikuláš, ktorý k nám pravidelne chodí 6. decembra, hneď si predstavíme veselého chlapíka s bielou bradou, vysokým klobúkom, ktorý je odetý v dlhom červenom kaftane. V skutočnosti vyzeral celkom inak. Údajne mal hnedé oči, širokú bradu a čelo. Výšku mal 168 cm a podľa výskumov naozaj mal bielu bradu a vlasy, čo bolo u duchovných v čase jeho života štandardom. Tvár sv. Mikuláša vizualizovali vedci z univerzity v Manchestri. Vychádzali z pozostatkov, ktoré vykopali v 50-tych rokoch minulého storočia v meste Bari v severnom Taliansku.
Stretol som sa viac krát s názorom o nápadnej podobnosti medzi Slovákmi a Španielmi. Začína to už krásnymi ženami, v čom sú Bratislava a Sevilla skutočne rovnocennými súpermi. Obe krajiny majú vynikajúce vína, ale kým Španieli paradoxne preferujú pivo (spomeňme si na ich horúčavy), u nás vedie „tvrdé“ ( spomeňme si na naše zimy). V Galíciou dokonca pália pravú slivovicu pod menom „Orujo“ a sú nesmierne hrdí na tento „svoj“ vynález. Aj Španieli sa napríklad obdobne ako my čudujú zvolaním "fíha-te" a tiež majú občas zo všetkého „galimatias“.
6000 km dlouhý běh napříč Austrálií vedl z nejzápadnějšího cípu kontinentu přes pouště kolem Uluru až na ten nejvýchodnější bod země. Celkem 100 dní, 60 km denně a to bez jediného dne volna. Tenhle neuvěřitelný sportovní výkon si věnoval Vlastík ke svým 69. narozeninám!!!
V květnu 1917 přicestoval Masaryk do Ruska, aby vedl probritskou propagandistickou kampaň pro udržení Ruska ve válce, kterou ho pověřilo ministerstvo války, což bylo hlavním účelem jeho cesty, měl britský pas na jméno Thomas George Marsden - potvrzuje to i britský špión Sommerset W. Maugham, který s ním v Rusku spolupracoval. Masaryk udržoval v Rusku kontakt i s dalšími britskými agenty, jejichž prostřednictvím odesílal do Anglie zpravodajské informace. Aby splnil svůj úkol ovlivňovat ruské veřejné mínění, navštívil osobně vydavatele několika ruských novin [Kalvoda].
Vznik slovanských kráľovstiev, ako rovnocenných na sebe nezávislých správnych celkov na území dnešného Slovenska, možno datovať do obdobia krátko po roku 796, kedy bola Avarská ríša porazená Frankmi. Objavujú sa prvé správy o slovenských kráľoch sídliacich okolo Dunaja v susedstve Panónie (v roku 803, 7 rokov po porážke Avarov). Prvým po mene známym panovníkom nad Dunajom je Pribina (828).
Naše neštěstí začalo zánikem starého Rakouska! (Emil Hácha)
Existenci samostatného českého státu začali státníci zemí Dohody připouštět teprve v posledních měsících války. Československé dobrovolnické legie, složené hlavně z Čechů a velmi málo Slováků, dislokované ve Francii, Itálii a v Rusku, byly součástí francouzské armády a dopomohly Masarykovi, Benešovi a Štefánikovi k uznání jako spojenecké síly, ačkoliv tvořily pouze dvě promile spojeneckých jednotek [John]. Raritami státu bylo, že většina obyvatelstva budoucího státu neměla v podstatě o snahách zahraničního odboje tušení, nesrovnatelně vyšší počet Čechů v porovnání s počtem legionářů bojoval v rakousko-uherských řadách. Vznikající stát se stal kuriozitou nemající dosud obdoby a mnohde byl ostře vyhrocen proti zvyklostem mezinárodního práva [John].
V Španielsku existuje jeden sviatok, ktorý svätia všetci naraz, po celý týždeň a hovoria o ňom po celý rok. Je to tzv. Semana santa, alebo tiež „Svätý týždeň“. Koná sa v prvý aprílový týždeň, na ktorý sa sústreďujú a pripravujú všetci, veľkí i malí, celé dni a týždne dopredu. Už od polovice februára nacvičujú kapely pod mostami a v parkoch do noci pochodové skladby. Svätý týždeň je totiž týždňom veľkých procesií, kedy sa zo všetkých kostolov mesta vynášajú sochy jednotlivých patrónov a svätých na veľkých zdobených nosidlách a zvlášť vybraní muži ich nesú celým mestom do katedrály, kam vstupujú len na túto príležitosť otvorenou hlavnou bránou. Všetko je to silne poznamenané náboženským symbolizmom, až mysticizmom.
"... raz príde predpovedaný čas, kedy zem bude úplne vyrovnaná, zjednotená a spravodlivá; bude existovať len jediný spôsob života a jediná forma vlády medzi ľuďmi a tí budú hovoriť jediným jazykom a žiť v dokonalom šťastí."
Plutarch
