Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci ako syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny – autor súčasného slovenského spisovného jazyka, učiteľ, politik, spisovateľ, jazykovedec, novinár...
Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci ako syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny – autor súčasného slovenského spisovného jazyka, učiteľ, politik, spisovateľ, jazykovedec, novinár...
Kateřina a Miloš Motani sú pôvodom z Českej republiky, no od roku 1989 žijú v Rakúsku. Obaja majú v sebe umelecké sklony, ktoré zdedili po svojich predkoch. Prepadli kúzlu fotografie a Kateřina naviac maľuje. Svoju prvú cestu absolvovali v roku 1991 a odvtedy brázdia cestami necestami po USA, Afrike aj Európe a zvečňujú krásy prírody. Po výletoch sa o dojmy a pestrofarebné detailné stvárnenie zaujímavých farebných prírodných diel delia s ľuďmi na svojich diashows. Snaha ukázať ľuďom svet cez ich objektívy bola na 19. ročníku stretnutia priateľov turistiky a cestovania ocenená Cenou cestovateľov Hanzelky a Zikmunda. Nedávno vydali knihu s názvom "Tajemství pouště".
Mesto Zvolen v stredoslovenskom regióne, kedysi kráľovské mesto, je dnes okresným mestom s pulzujúcim životom a 767-ročnou históriou. Radí sa k trom najstarším mestám na Slovensku. Privilégia, ktoré Zvolenu udelil Belo IV. už v roku 1239, boli zničené pri pustošivom nájazde mongolských Tatárov. Novozískané kráľovské výsady z decembra 1243 ho zaraďujú k popredným historickým mestám horného Uhorska. Každé významné mesto na Slovensku má svoju dominantu, o ktorú sa opiera pri hľadaní svojich počiatkov.
Najpôsobivejšie miesta na tomto ostrove sú pralesy a sopky. Pralesy sme si pozreli len z cesty lebo týždeň pred tým ako sme na Hawai prišli, bolo tam dosť veľké zemetrasenie, ktoré potrhalo cesty a zbúralo väčšinu kamenných mostov, ktoré viedli serpentínami do pralesa. Nikto nás tam nechcel odviesť, bol tam zákaz vstupu, škoda.
Byl pozdní večer – první máj –
večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech;
květoucí strom lhal lásky žel,
svou lásku slavík růži pěl,
růžinu jevil vonný vzdech.
Jezero hladké v křovích stinných
zvučelo temně tajný bol,
břeh je objímal kol a kol;
a slunce jasná světů jiných
bloudila blankytnými pásky,
planoucí tam co slzy lásky.
Už starí Slovania mali mnoho sviatkov, ktoré boli dňami oddychu a zábavy a zároveň im pripomínali večný kolobeh prírody. Ich sviatočné dni vychádzali z kolobehu roka a ak by sme ich znázornili graficky tak by vytvorili dve sústredné kríže v kruhu pričom jeden by bol o 45 stupňov pootočený. Štyri hlavné sviatky boli oslavou slnovratov a rovnodenností a medzi nich umiestnili priamo do stredu ďalšie štyri sviatky, ktoré ich dopĺňali. Pravdaže existovali ešte aj iné sviatky, ktoré však už nevychádzali z kolobehu roka.
Notoricky známa krajina červených pieskovcových hôr a prapodivných skalných tvarov, ktoré sa dvíhajú k nebu z rozpáleného púštneho piesku, sa stala akousi "ochrannou známkou" Divokého západu.
