Český mystik (1908 - 1974), ktorý v mladosti do najhlbších podrobností poznal a sám na sebe uskutočnil najvyššie duchovné a mystické ideály Východu bez toho, aby pritom stratil kontakt s občianskym životom. Svoje skúsenosti potom formuloval ako originálnu, z kníh nevyčítanú duchovnú náuku, ktorá vychádza z psychológie a spôsobu myslenia súčasného Európana. Vedie ho životom a zdokonaľuje jeho bytosť ako celok; nezaoberá sa len fyzickou, mravnou alebo mentálnou zložkou, ale harmonicky ich rozvíja všetky naraz. Z veľkých svetových duchovných smerov má jeho náuka najbližšie k mahájánskemu buddhizmu. V každej zo svojich kníh vysvetľuje Květoslav Minařík duchovné náuky z iného aspektu, aby ich tak lepšie sprístupnil širokým vrstvám čitateľov. Takmer celé jeho životné dielo bolo už vydané vydavateľstvom Canopus a my Vám s jeho láskavým dovolením v pokračovaniach niektoré knihy priblížime.


Květoslav Minařík na základě vlastního úsilí podle pouček jógy dosáhl zkušeností, které se podle jeho slov shodovaly s vrcholnými výsledky tibetského buddhismu. Díky těmto výsledkům pochopil a přímo na sobě poznal smysl a způsob postupu různých duchovních směrů a náboženství. Na základě povahy tohoto poznání se také rozhodl, že se bude snažit je sdílet s ostatními lidmi. Proto mimo jiné napsal rozsáhlé literární dílo, v němž popisoval různé cesty a způsoby duchovního vývoje. Snažil se přitom brát do úvahy psychologii a způsob myšlení Evropana 20. století. Hlavní důraz kladl na způsob života, který vede k duchovnímu zdokonalení člověka a harmonicky rozvíjí všechny složky jeho bytosti (fyzickou, duševní i mentální). Květoslav Minařík ve svých knihách přibližoval problematiku duchovního vývoje, nauk a jejich praktického uplatňování z různých hledisek a různých duchovních tradic tak, aby tyto záležitosti byly přístupné co nejširšímu okruhu lidí. Z toho také vycházela šíře rozsahu jeho díla.
„Písané jazyky, nech už ich nachádzame kdekoľvek, sú takmer vždy výtvorom rozsiahlych spoločností a zložitých kultúr, ktoré majú veľké množstvo informácií, ktoré treba zaznamenať. Povstávajú práve z tejto potreby a ako produkty malých a izolovaných skupín sú naozaj neobvyklé. Žeby písmo potrebovala či vytvorila neveľká komunita Veľkonočného ostrova, je naozaj zarážajúce. Napriek tomu dosiaľ nebol mimo ostrov identifikovaný žiadny zdroj, z ktorého by mohlo byť odvodené.“ Otec Sebastian Englert, bavorský kapucín.
I keď Churchward predkladá podstatné doklady, jeho tvrdenie, že Slnečná veda a jej vyznávači sa skrze generácie „presunuli“ z Mu cez Atlantídu do Egyptu a Mexika – ako je zakódované v pokladoch, zapísané v knihách a vytesané v monumentoch - nemôže popísať šírenie počas dlhých časových období, po 15000-25000 rokov od doby Mu, pretože katastrofy podnietené slnkom viedli periodicky (každých 5000 rokov) k úplnej globálnej skaze. Z pohoria sa stalo more a z mora pohorie. Po takej dobe nezostalo nič, čo by sme mohli preskúmať, nič, čo by bolo možné vyjadriť. To znamená, že technológie, ktoré sa znovu objavujú s pravidelnou frekvenciou, musia byť „prinesené odinakiaľ“, pravidelne prerušujúce vnímaný lineárny intelektuálny vzostup človeka.
V prelomových, ale zároveň aj ťažkých časoch, v ktorých žijeme, si v konečnom dôsledku ľudia začínajú silnejšie uvedomovať potrebu duchovnosti vo svojom živote. Vychýrená anglická ezoterička Alice A. Baileyová vo svojej práci The Labours of Hercules (u nás zatiaľ nevyšla!) vysvetľuje skrytý význam Heraklových úloh v symbolike dvanástich znamení zverokruhu. Tvrdí, že každý z nás môže ísť touto cestou. Na duchovnej ceste čaká človeka veľa úloh - tak ako bájneho Herakla. Ale kto by nechcel naplniť svoj život, poradiť si v každej situácii? Získať takúto vnútornú silu si však vyžaduje námahu a čas. Alice Baileyová sa rozhodla prizrieť mýtom o Heraklovi z inej strany a dospela k názoru, že každá úloha, ktorú dostal primitívny, divoký Herakles, je stupňom na ceste jeho duchovného rozvoja. Aby sme boli schopní kráčať cestou osobnej evolúcie, musíme dosiahnuť vnútornú silu a pestovať svojho ducha prekonávaním prekážok.