Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
Obelisk v Bakiči je významným kultovním místem v Evropě. Díky jeho poloze hluboko v bosenských lesích zůstal dodnes nedotčen po tisíce let.
Informace, které zde najdete, jsou zcela unikátní. Doposud nebyl proveden žádný odborný výzkum obelisku v Bakiči. WM magazín a Nový cestovatel z.s., byl první, kdo se pokusil zjistit fakta o tajemném monumentu v bosenských horách. Měření a souvislosti budou pro historiky zřejmě šokující a nepřijatelné.
Žijeme skutočne v prelomovom, úžasnom období, v ktorom sa na nás nové objavy valia zo všetkých vedných odborov a veľké zmeny sú každodennom súčasťou ako ranný vtáčí spev. Tieto objavy zásadne menia náš pohľad na Vesmír a naše miesto v ňom. Tisícročná história Zeme a všetky súčasné i minulé učebnice sa musia pretvoriť a prepísať, aby mali naše deti a ich potomkovia potrebné vedomosti, nástroje na život krajší, plnší, kreatívnejší, bližší pravde a našej Vesmírnej – prepojenej podstate.
Už Matest Agrest a jiní průkopníci z dřevních časů archeoastronautiky v souvislosti s hypotézami o návštěvách mimozemšťanů upozornili na Baalbeckou terasu a její součást, tzv. trilithon – tři kamenné bloky, z nichž každý váží nejméně 800 tun. Byly by to asi vůbec největší opracované kameny, jaké za celou historii lidského rodu vznikly, kdyby v nedalekém lomu neležel rozpracovaný kvádr čtvrtý – ještě větší.
Mahabalipuram je starodávne mesto ležiace v juhoindickom štáte Tamilnádu, v štvrti Kančipuram. Z pohľadu histórie bolo Mahabalipuram kedysi súčasťou dynastie Pallava – Tamilskej dynastie, ktorá vládla nad časťou južnej Indie v 3.-9. storočí nášho letopočtu. Jeden z architektonických úspechov Pallavských kráľov bolo postavenie komplexu chrámov bežne známych ako ´Sedem pagôd Mahabalipuram´. Z týchto siedmich chrámov dnes môžeme vidieť len jediný – Pobrežný chrám. O ďalších šiestich sa hovorí, že sú potopené v mori.
Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
„Archeológovia celkom správne predpokladali, že pobrežie Stredozemného mora je bohaté na archeologické nálezy,“ hovorí profesor talianskeho Národného inštitútu oceánografie v Terste („National Institute of Oceanography and Experimental Geophysics in Trieste”) Emmanuel Lodolo. „No napriek značnému rozsahu prác nemali šancu nájsť stopy najstarších osídlení. Prečo? Pretože pred 12–15 tisíc rokmi bola pobrežná línia umiestnená úplne inak. Stopy prvých civilizácií je nemožné nájsť na pobreží, ale na morskom dne.“
Asi niet menej „zaručených správ“, než tých historických. Dejiny jednak píšu víťazi (čo sa zvykne navyše časom meniť) a spoľahnúť sa môžeme zrejme jedine na najstaršie záznamy. Áno, je iróniou, že v legendách a mýtoch je, zdá sa, viac pravdy, ako v oficiálnych písomnostiach. Keď pochopíme fakt, že v dávnej minulosti mali naši predkovia ozajstný záujem, aby Pravda pretrvala veky, prestaneme sa čudovať forme, akú zvolili. A rovnako tak sa prestaneme diviť, prečo sú tie isté udalosti interpretované tak rôzne a o prekvapenia nie je núdza vždy, keď vyjde na svetlo nejaký „zabudnutý“ dokument. Novodobé legendy a mýty totiž majú jednu vadu – potrebujú byť pomerne často aktualizované... Navrhujem, aby sme sa sústredili na dôkazy, ktoré na interpretáciu prakticky nie sú odkázané, a ktoré k nám hovoria tak jasnou rečou, že jej neporozumie len silno zaujatý a pyšný človek.
Pri štúdiu dogonskej kozmológie by sme objavili mnoho aspektov, ktoré by nám umožnili lepšie pochopiť formu a významy staroegyptských hieroglyfov a slov. Pre komparatívnych kozmológov je nemožné prehliadnuť obrovské podobnosti medzi slovami Ogo (meno postavy, ktorá v dogonskej mytológii predstavuje svetlo) a Aakhu (meno egyptského boha svetla) alebo Sigui (pomenovanie dôležitej dogonskej slávnosti) a skhai (egyptské slovo s významom „oslavovať sviatok“). Oporou pri porovnávaní je často samotná kozmológia, ktorá často uvádza druhotné významy dôležitých kozmologických pojmov, ktoré sa logicky neviažu na prvotné významy, takže sa z nich ani nedajú odvodiť.
„Musíš sa naučiť pýtať na všetko. Čakať pred tým ako sa pohneš, obzrieť sa predtým ako vykročíš a všetko pozorovať...“
Nicolas Flamel
Samotný pojem alchýmia označuje pole bádania, ktoré čerpá z rozmanitých vedných disciplín ako chémia, mágia, astrológia, ba dokonca aj teológia. Túto starodávnu a záhadnú vedu obklopujú mnohé tajomstvá, ktoré sa týkajú jej vývoja, predstaviteľov i tajných praktík.
