Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)


Obelisk v Bakiči je významným kultovním místem v Evropě. Díky jeho poloze hluboko v bosenských lesích zůstal dodnes nedotčen po tisíce let.
Žijeme skutočne v prelomovom, úžasnom období, v ktorom sa na nás nové objavy valia zo všetkých vedných odborov a veľké zmeny sú každodennom súčasťou ako ranný vtáčí spev. Tieto objavy zásadne menia náš pohľad na Vesmír a naše miesto v ňom. Tisícročná história Zeme a všetky súčasné i minulé učebnice sa musia pretvoriť a prepísať, aby mali naše deti a ich potomkovia potrebné vedomosti, nástroje na život krajší, plnší, kreatívnejší, bližší pravde a našej Vesmírnej – prepojenej podstate.
Už Matest Agrest a jiní průkopníci z dřevních časů archeoastronautiky v souvislosti s hypotézami o návštěvách mimozemšťanů upozornili na Baalbeckou terasu a její součást, tzv. trilithon – tři kamenné bloky, z nichž každý váží nejméně 800 tun. Byly by to asi vůbec největší opracované kameny, jaké za celou historii lidského rodu vznikly, kdyby v nedalekém lomu neležel rozpracovaný kvádr čtvrtý – ještě větší.
Mahabalipuram je starodávne mesto ležiace v juhoindickom štáte Tamilnádu, v štvrti Kančipuram. Z pohľadu histórie bolo Mahabalipuram kedysi súčasťou dynastie Pallava – Tamilskej dynastie, ktorá vládla nad časťou južnej Indie v 3.-9. storočí nášho letopočtu. Jeden z architektonických úspechov Pallavských kráľov bolo postavenie komplexu chrámov bežne známych ako ´Sedem pagôd Mahabalipuram´. Z týchto siedmich chrámov dnes môžeme vidieť len jediný – Pobrežný chrám. O ďalších šiestich sa hovorí, že sú potopené v mori.
„Archeológovia celkom správne predpokladali, že pobrežie Stredozemného mora je bohaté na archeologické nálezy,“ hovorí profesor talianskeho Národného inštitútu oceánografie v Terste („National Institute of Oceanography and Experimental Geophysics in Trieste”) Emmanuel Lodolo. „No napriek značnému rozsahu prác nemali šancu nájsť stopy najstarších osídlení. Prečo? Pretože pred 12–15 tisíc rokmi bola pobrežná línia umiestnená úplne inak. Stopy prvých civilizácií je nemožné nájsť na pobreží, ale na morskom dne.“
Pri štúdiu dogonskej kozmológie by sme objavili mnoho aspektov, ktoré by nám umožnili lepšie pochopiť formu a významy staroegyptských hieroglyfov a slov. Pre komparatívnych kozmológov je nemožné prehliadnuť obrovské podobnosti medzi slovami Ogo (meno postavy, ktorá v dogonskej mytológii predstavuje svetlo) a Aakhu (meno egyptského boha svetla) alebo Sigui (pomenovanie dôležitej dogonskej slávnosti) a skhai (egyptské slovo s významom „oslavovať sviatok“). Oporou pri porovnávaní je často samotná kozmológia, ktorá často uvádza druhotné významy dôležitých kozmologických pojmov, ktoré sa logicky neviažu na prvotné významy, takže sa z nich ani nedajú odvodiť.
„Musíš sa naučiť pýtať na všetko. Čakať pred tým ako sa pohneš, obzrieť sa predtým ako vykročíš a všetko pozorovať...“