ARCHEO

Pátranie v Južnej Amerike nás posunulo o poriadny kus dopredu. Vo svojej práci som potom pokračoval vo Viedni. A zrazu všetko prebiehalo úplne hladko. Celé dni sme viedli telefonické rozhovory a nadväzovali užitočné kontakty. Vedci sľubovali, že sa na niektoré objekty pozrú a analyzujú ich. Zahovorili sme si výstavné priestory v podzemných priestoroch starobylého škótskeho kláštora Schottenstift a pripravili tlačovú konferenciu. Dôkladne sme premysleli design a architektúru výstavy a zverili sme ich realizáciu do osvedčených rúk Koichi Sasakiho z Tokia, ktorý pre nás následne vytvoril úchvatné kulisy.

Svet okolo nás sa prudko mení a učebnicové poznatky, platné ešte pred pár rokmi, dnes vyvracia nové poznanie, a to v mnohých oblastiach. Vari najvýraznejšie sa to prejavuje v oblasti fyziky, medicíny, ale aj v pohľade na našu dávnu minulosť a existenciu rozumných bytostí na našej planéte. Mnohí čitatelia nám píšu, kde možno získať ďalšie informácie o knihe Zakázaná archeológia autorov Michaela Crema a Richarda Thompsona. Nečudujem sa im, pretože táto kniha protirečí doterajším archeologickým dogmám, podľa ktorých súčasný človek, homo sapiens sapiens, obýva Zem sotva stotisíc rokov. Na toto tvrdenie akademickí vedci hľadia s určitým podozrením. Právom? Pozrime sa na tvrdenia spomínaných autorov. Cremo a Thompson tvrdia, že na Zemi už pred miliónmi rokov existovala vysokovyvinutá civilizácia.

„Zástancovia klasickej archeológie sa pýtajú: Ak v prehistorických dobách existovala technicky vyspelá civilizácia, prečo sme po nej dosiaľ nenašli ani stopu? Ale áno, stopy sme našli už dávno! A možno ich objavíme ešte omnoho viac, ak budeme pripravení po nich pátrať.“
Louis Pauwels

Na celej zemeguli sa občas na denné svetlo dostávajú neobvyklé relikty. Historici a archeológovia sa ich snažia správne zaradiť, interpretovať a pochopiť, aké stopy a svedectvá nám vlastne naši predkovia zanechali. Mozaika svetových dejín sa skladá z množstva malých úlomkov, ktoré sa musia správne poskladať. Pozostatky stavieb je možné časovo i kultúrne zaradiť, najrôznejšie artefakty je možné analyzovať, nezrozumiteľné písma sa darí rozlúštiť a vyhynutým jazykom sa dá porozumieť.

Zaujímavú skutočnosť predstavuje správa nemeckého profesora Karla Sudhoffa, ktorý v roku 1904 objavil vo florentskej Biblioteca nazionale centrale latinský preklad Paracelsovho spisu De Alchimia liber vexationis datovaný rokom 1575 a zastával názor, že ide o Rhaeticovu prácu - to by však niekto iný musel dokončiť preklad po jeho smrti. Iný Rhaeticov životopisec K. H. Burmeister zase predpokladá, že Rhaeticus posledné roky života trávil v Košiciach prekladaním traktátov slávneho alchymistu Paracelsa, ktorý dvakrát navštívil Slovensko, robil tu pokusy so zlatom v Kremnici ako aj záhadnou minerálnou vodou v Španej doline, ktorá údajne menila železo na meď.

24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…

Má za sebou mimoriadne plodné roky pedagogickej, literárnej i politickej, ale najmä vedeckej práce. Ako poslanec Federálneho zhromaždenia hlasoval za samostatné Slovensko, keď sa rozhodovalo o rozdelení ČSFR. Pôsobil aj ako minister školstva Slovenskej republiky, bol veľvyslancom v Chorvátsku a generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea v Bratislave.

Na onen chladný, jasný jarný deň v roku 1974 nikto z čínskeho Lin-tchungu nikdy nezabudne. Na miestach, kde ešte pred niekoľkými okamihmi traja mladí roľníci spoločne pracovali, po nich na zlomok sekundy zostal iba obláčik vyzrážaného dychu.

Stránky

Odoberať ARCHEO