Zamyslite sa teraz nad touto tradičnou piesňou, zaznamenanou Obeyesekerem. Je odvodená z národnej epickej básne tamilského Nadu, zo Šilappattikaram: príbeh Šperku:
“Vytvorila rajskú studňu,
namočila [odev] v jej vode,
položila ruky na Palangovu hlavu,
a povedala mu nech vstane.
Akoby ležiac v posteli,
hlboko v príjemnom spánku,
pod vplyvom Pattini,
rozradostený bol princ.”
Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.
Legendu o ztracené pevnině Atlantis a vyspělé civilizaci, která na ní kvetla, máme z Platónových dialogů Timaos a Kritias. Antický filosof uvádí spoustu zajímavých detailů, které vůbec nepodporují hypotézu, že by tyto texty byly čirým výmyslem nebo jen kulisou pro jeho představy o ideální společnosti. Vyskytovala se tam například četná ložiska kovů - a mezi nimi jeden, který je dnes neznámý. Autor mu říká oreichalkos, což nabízí celou řadu výkladů.
Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?
Podľa starovekých egyptských zdrojov boli pyramídy postavené kvôli vyobrazeniu prapôvodného pahorku, ktorý vznikol z dvíhajúcich sa vôd. Ale potom sa naskytne otázka, čo bol tento „prapôvodný pahorok“ a čo boli tieto „vody,“ z ktorých vznikol a čo bolo dôvodom pre výstavbu takého monumentu na počesť tohto pahorku? Zodpovedať tieto otázky je jednoduché ako jedna plus jedna, ak prijmete, že pôvodný vzostup civilizácií a výstavba pyramíd boli v skutočnosti odrazom posunu v myslení. Pahorok je jednoducho nové globálne myslenie, ktoré pochádzalo zo Zeme.
Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.
Autor množstva publikácií o ufológii, egyptológii a ezoterike. Iniciátor a účastník početných expedícií do Indie, Egypta, Mexika, Kambodže, Indonézie, Číny a iných krajín, zameraných na hľadanie dôkazového materiálu o dávnovekých znalostiach. Pravidelný účastník medzinárodných konferencií, prednášok a seminárov v Amerike, Austrálii, Bosne, Brazílii, Británii, Chorvátsku, Japonsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku a Švédsku.
Jaskyne Karaftu sú skupinou komnát vyhĺbených do úpätia hory v provincii Kurdistan v Iráne. Jaskyne vznikli prirodzeným spôsobom, ale ich obyvatelia si ich v priebehu storočí upravovali. V staroveku boli tieto jaskyne ekonomicky významné, keďže sa nachádzali na Hodvábnej ceste. Aj v súčasnosti sú jaskyne dôležité kvôli gréckym nápisom, ktoré sa v nich našli, keďže sú jedným z mála príkladov takéhoto písma zachovaného in situ (na pôvodnom mieste, pozn. prekl.) v Iráne.
“Derek sa potom rozhodol svoju štúdiu rozšíriť na náhľad na viaceré geometrické útvary v Európe. To zahŕňalo i porovnávanie s polygonálnymi múrmi Delf a zaujímavú analýzu extrémne archaických a neobvyklých motívov, vyrezaných na holennej kosti slona s priamymi klami (Palaeoloxodon antiquus), nájdeného v Bilzingsleben, v Nemecku. V každom prípade bolo zámerom porovnať priamo európske sekundárne až kvartérne uhlové hodnoty s tými, ktoré sa dali vidieť v austrálskych geometrických útvaroch.”
Dr. Derek Cunningham nedávno uviedol novú, fascinujúcu archeologickú teóriu, poukazujúcu na to, že rôzne geometrické znaky po celom svete sú formou prastarého textu s uhlovým písmom, založenom na astronomických hodnotách, používaných astronómami na meranie času a predpovedi zatmení. V rámci tejto teórie sa poukazuje na to, že mnohé geometrické znaky v rámci archeologických záznamov ladia s uhlami o približne 1 stupni hviezdneho posunu Zeme, ako sa otáča okolo Slnka; o 5,1 stupni mesačnej obežnej dráhy vo vzťahu k Zemi, jeho 18,6-ročný mesačný cyklus a 27,32-denný hviezdny mesiac.
DAVID THRUSSELL (DT): Spomenuli ste dve významné kataklizmatické udalosti – vyhynutie dinosaurov a udalosti mladšieho Driasu. Je možné, že došlo i k ďalším pohromám, o ktorých ešte nevieme?
GRAHAM HANCOCK (GH): Určite prebehli aj ďalšie také udalosti, o ktorých nemáme ani zdanie. Jedinou otázkou zostáva, či ovplyvnili ľudský druh, čo je ďalšou otázkou na preskúmanie. Verím, že z anatomického hľadiska moderní ľudia – ľudia, čo vyzerajú tak ako vy a ja – existujú na Zemi len po dobu asi 200 000 rokov. Môže sa stať, že ďalšie objavy vyprodukujú dôkazy, ktoré preukážu i skoršiu existenciu anatomicky moderných ľudí. Nevylučujem to. Ale v súčasnosti dôkazy smerujú k vzniku našej anatomicky modernej línie dozadu asi takých 200 000 rokov.
