Na základě geologických analýz bylo zjištěno, že kameny jsou tvořeny silně zuhelnatělým andezitem, sopečnou horninou z mezozoika (geologický středověk planety Země), starou 220 milionů let, a tudíž o 160 milionů let starší než samy Andy. Celý dosah těchto nálezů si uvědomíme až tehdy, srovnáme-li jejich domnělé stáří s běžně přijímanou vývojovou teorií. Pokud bychom celé posuzované období zhustili do časového úseku jediného roku, vyšel by nám následující obrázek:


Budova Nového múzea sa nachádza na Múzejnom ostrove v Berlíne. Bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a postavili ju v rokoch 1843-1855. Budova Nového múzea bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a počas desiatok rokov z nej ostávali len ruiny. Obnova budovy sa začala v roku 1986. Od slávnostného otvorenia 16. októbra 2009 je zrekonštruované múzeum sídlom Egyptského múzea a zbierky papyrusov so znamenitou bustou Nefertiti a tiež Múzea praveku a ranej histórie.
Okrem záujmu o egyptológiu bol Flinders Petrie fascinovaný miestami vo Svätej zemi. Jeho žena Hilda ho sprevádzala na všetky miesta, kde pracoval. Bola pre tohto geniálneho archeológa zdrojom energie. Bol excentrický a nikdy sa nenaučil po arabsky, no získal si rešpekt miestnych ľudí. Petrie často „býval“ blízko pracoviska. Napísal tisícky kníh, článkov a správ. Odkryl pozoruhodné množstvo artefaktov, z ktorých niektoré sú vystavené v Petrieho múzeu v Londýne, ostatné sa nachádzajú v iných múzeách.
Dunící příboj vrhl primitivní vor proti korálové bariéře a vláčel jej přes útesy ostré jako nůž. Lidé na palubě se zoufale drželi všeho, co bylo po ruce, zatímco nárazy několikametrových vln měnily jejich plavidlo v trosku. Dlouhá cesta byla u konce, začínala však jiná: velitel podivného plavidla se právě ocitl na začátku dlouhé a úspěšné kariéry vědce – dobrodruha. Ve druhé polovině 20. století už toho na Zemi k objevování mnoho nezbylo. Přesto se našlo pár badatelů, kteří dokázali posunout poznání naší planety o kus dál a ještě si dobýt popularitu srovnatelnou se slávou velkých objevitelů minulých časů. Nepochybně mezi ně patří i “muž z balzového voru” – Thor Heyerdahl.
“Necítim sa kompetentný riešiť tak širokú oblasť, akou archeológia nesporne je, hoci niektoré najvypuklejšie prípady sa v mojich nasledujúcich článkoch objavia. Nebudem však šetriť ani zástancov opačného extrému – takmer bezhraničného prijímania tých najbláznivejších teórií na svete. No zameriam sa najmä na svetovú egyptológiu, ktorej sa venujem systematicky, dlhodobo a vášnivo!”
Skúmanie pyramíd, ktoré vídame v rôznych kútoch našej planéty naznačuje, že ich charakteristika sa zdá byť len útržkom kedysi jednotných poznatkov o stavaní pyramíd. V priebehu storočí a tisícročí sa tieto znalosti postupne vytratili. V dnešných časoch, kedy bezohľadné reštaurovanie zmazáva aj posledné zachované stopy, sa zbieranie zachovaných úlomkov a ich spájanie javí ako jediná šanca, posledný pokus čo i len čiastočne oživiť dávne vedomosti.
„Kostra, ktorá sa našla neďaleko Miamisburgu vyvolala nespočetné diskusie nielen medzi zvedavými a nevzdelanými, ale aj medzi učenými vedcami po celom svete. O tele človeka, takého veľkého, nenájdete zmienku nikde v histórii – a práve také sa našlo v údolí Miami, Ohio. Podľa výpočtov kostra musela patriť človeku, ktorý bol vysoký približne 2,47 m.“
Plán expedície 2008 zahŕňal návštevu hlavných pyramídových komplexov v údolí Nílu a preskúmanie chrámových komplexov v meste Angkor Tom. Celá expedícia bola rozdelená do dvoch etáp: