Strašnú to chorobu poznali už v staroveku. Ako prvý sa o ňom detailnejšie zmieňuje Sv. Ľudovít, francúzsky kráľ, keď sa jeho križiaci v húfoch stávali obeťou prejavov celkového zoslabnutia organizmu. Začínalo to u nich letargiou, vypadávaním zubov, tvorbou vredov na pokožke, staré rany sa pootvorili, kosti postihla dekalcifikácia a následne prišla nezvratná smrť. Už aj Hypokrates sa zamýšľal nad príčinou tejto mysterióznej choroby tvrdiac, že za tým môže byť lenivosť, prebytok čiernej žlče, dokonca nadbytok železa v tele. Dôvodov mohlo byť viacero... Stredovek prišiel v súvislosti s danou chorobou s viacerými terapiami: od slanej vody, cez ortuť, podávanie octu... všetko bez úspechu. Skutočné vzplanutie danej choroby sa však prepája hlavne na obdobie budovanie zámorských korábov v Európe, keď sa námorníci dostávali na dlhé mesiace mimo pevninu.