„Víš, Lobsangu, to je poměrně dlouhé vyprávění a zavádí nás na spletité cestičky dávných dějin, o nichž nemají dostatečné znalosti dokonce ani někteří lámové. Ale stručně řečeno, stalo se asi toto: naše planeta už byla zralá k osídlení, a tak naši vládci rozhodli, který druh bytostí sem bude vysazen – a byli jsme to my, lidé. Vládci je nazývám proto, že to byli hlavní představitelé Zahradníků Země i dalších planet.
Egyptologická literatúra je rozsiahla, utápa sa však v -izmoch: ›› skepticizme, ›› relativizme, ›› materializme, ›› prezentizme, ›› obskurantizme a ›› scientizme. Napriek tomu však niektoré teórie vo “vonkajších kruhoch” dávajú zmysel, vlastne dávajú väčší zmysel, než konvenčné teórie.
Ľudstvo tak zostarlo, že zabudlo na časy keď bolo ešte mladé a pôvod človeka je zahalený tajomstvom. Podľa konvenčných poznatkov bolo ľudstvo v minulosti primitívne a potom sa veci začali vyvíjať, pokiaľ sa ľudia nedostali zo štádia barbarstva a nestali sa múdrejšími a schopnejšími. Nový dôkaz však naznačuje niečo iné – že na úsvite svojej histórie bolo ľudstvo možno vedecky a technologicky oveľa ďalej, než by očakávali moderní ľudia.
Alexandra Veľkého usmrtilo bodnutie komára, Henricha VIII. genetická porucha a na syfilis zomrelo po objavení Ameriky viac ľudí ako bolo obetí v druhej svetovej vojne.
Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali chod histórie a prispievali k jej prekvapujúcim obratom. Dedičné choroby, epidémie, zranenia a ich úspešné či neúspešné liečenie tak ovplyvňovali bytie sveta v minulosti oveľa viac, ako si dnes dokážeme pripustiť.
Exkurzy do hlbokej histórie Zeme sú výletmi, na ktorých sa tisícročia mihajú ako krajina za oknom uháňajúceho vlaku. Väčšinou sa na to zabúda, ale pri posudzovaní reálnosti legiend je to dôležitý prvok. Aj tak často spomínaná Potopa prebiehala v niekoľkých fázach. Reálne bolo dosť času na prípravu pre všetkých ochotných načúvať hlasu múdrych. Kňazi Atlantídy o blížiacej sa katastrofe vedeli a svoj ľud včas varovali...
Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.
Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?
Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.
Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.
V r. 1953-56 študoval na Vojenskej škole Jana Žižku v Bratislave, 1956-59 vo Vojenskom učilišti v Lipníku nad Bečvou a vo Vyškove na Morave. Po absolvovaní školy bol príslušníkom výsadkového vojska v Prešove, Holešove a v Prostějove. V r. 1967-71 študoval v Prahe a v Bratislave filozofiu, estetiku, teóriu a dejiny kultúry a umenia.
