Vědci z University of New South Wales v Sydney nalezli skutečný účel 3700 let staré babylonské hliněné tabulky, která se ukázala jako nejstarší a nejpřesnější mezi starověkými trigonometrickými tabulkami na světě.
Metropolitné múzeum sa nachádza v meste New York (USA) a je jedným z najväčších múzeí umenia na svete. Bolo založené v roku 1870 skupinou amerických podnikateľov a milovníkov umenia. Členovia vedeckej skupiny projektu ISIDA navštívili Metropolitné múzeum v New Yorku v júli 2014.
Z lingvistického pohledu je sumerština izolovaný jazyk, který nepatří k žádné známé lingvistické formě. Vědci studovali starověkou sumerštinu a snažili se najít spojitosti s dalšími skupinami jazyků, avšak neúspěšně. Sumerové vynalezli hieroglyfické písmo, ze kterého později vzniklo písmo klínové. Starověká Sumerština může se staroegyptským písemným systémem soutěžit o titul nejstaršího známého psaného jazyka.
Aj keď o vlastnostiach pyramíd bolo spísaných mnoho kníh, stále sa nestali nevyhnutnou súčasťou nášho života. Jedným z dôvodov je, že ľudia si stále neuvedomili čím sú a prečo vlastne boli postavené. Mnoho názorov a návrhov sme už videli, ale žiadnu definitívnu, presvedčujúcu verziu ich skutočného účelu sme zatiaľ nezaznamenali. Stratené medzi toľkými hypotézami, zostáva zjednocujúcou myšlienkou, že boli mocným stimulom našich predkov, inšpirujúc ich k bezprecedentnému výkonu – postaveniu pyramíd, ktoré v súčasnej dobe nemôžu byť znovupostavené ani jednou krajinou, dokonca ani tými najrozvinutejšími hospodárstvami, pokiaľ by celý svet nespolupracoval. Ale čo skutočne potrebujeme je seriózny stimul.
„Pravda pôsobí ako trpké víno - nechutí, ale pôsobí dobre na trávenie.“
Perzské príslovie
Peržania, nazývaní tiež Parsovia (pochádzali z územia, ktoré sa nazývalo Parsua) patrili k indoeurópskemu etniku, ktoré prišlo okolo roku 2000 pred Kr. do oblasti dnešného Iránu. Usadili sa v Anšane kde vytvorili zväz kmeňov, ktoré sa venovali pastierstvu a to prevažovalo počas celej existencie ich pôsobenia a to aj v dobe vzniku veľríše.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Ak sa pozrieme ešte viac na sever do oblasti dnešného Turecka tak zistíme, že sa tu vyvíjala ďalšia mocná ríša a jeden z dôležitých činiteľov aj v Mezopotámii. Hovorím o mocnej ríši Chetitov s hlavným mestom Chattušaš. Chetiti boli pôvodom Indoeurópania, ktorí sa tu usadzovali ako obchodníci.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Na severe Mezopotámie sa vyvíjala Staroasýrska ríša (2000-1600 pred Kr.) ako prvý zjednotený štát tejto oblasti vytvorený tiež semitskými Amoritmi.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
V 2. tisícročí pred Kr. nadobudla dominantné postavenie babylonská kultúra.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Nachádzame sa na území dnešného Iraku a časti Iránu v oblasti nazývanej tiež úrodný polmesiac.
